Majster úteku Harry Houdini sa dokázal hravo vyslobodiť z akýchkoľvek pút.
WASHINGTON - Zo všetkých okov sa dokázal hravo vyslobodiť, zviazaný skákal do rieky, utekal z najstráženejších väzení... Slávny eskamotér Harry Houdini († 52) však nebol len obyčajný zabávač. Podľa biografie, ktorá vychádza osemdesiat rokov po jeho záhadnej smrti, bol majster úteku v prvom rade špión - po celom svete zbieral informácie pre britskú a americkú tajnú službu.
Pátranie po nových
súvislostiach viedlo
autorov novej
biografie o živote
legendárneho eskamotéra
k prekvapujúcim
záverom.
<br. V knihe Tajný život Houdiniho: Prvý superhrdina Ameriky, načrtli William Kalush a Larry Sloman scenár, podľa ktorého rodák z Budapešti používal svoju kariéru iba ako zásterku, aby mohol po svete zbierať tajné informácie. Houdini údajne spolupracoval s britským Scotland Yardom aj s americkou tajnou službou. K týmto tvrdeniam ich priviedol spis popredného britského špióna Williama Melvilla, ktorý v 20. rokoch minulého storočia pôsobil v Scotland Yarde. Vo svojich denníkoch spomína mnohokrát práve Houdiniho meno. Majstrovi úteku pomohol odštartovať európsku kariéru. Autori knihy predpokladajú, že to bola súčasť dohody, za ktorú mu Houdini platil práve informáciami.
Kniha sa vracia aj k incidentu z októbra 1962, keď nepripraveného Houdiniho udrel istý mladík do brucha. Chcel sa presvedčiť, či majster naozaj vydrží všetky rany päsťou, a natrhol mu pri tom slepé črevo. Skazu dokončil istý neznámy z hotelovej lobby, ktorý zaútočil na rovnaké miesto. Na následky zranení Houdini 31. októbra zomrel. Podľa autorov knihy nešlo o náhodu, ale niekto tento čin dôkladne naplánoval, aby sa ho zbavil.
<br. V knihe Tajný život Houdiniho: Prvý superhrdina Ameriky, načrtli William Kalush a Larry Sloman scenár, podľa ktorého rodák z Budapešti používal svoju kariéru iba ako zásterku, aby mohol po svete zbierať tajné informácie. Houdini údajne spolupracoval s britským Scotland Yardom aj s americkou tajnou službou. K týmto tvrdeniam ich priviedol spis popredného britského špióna Williama Melvilla, ktorý v 20. rokoch minulého storočia pôsobil v Scotland Yarde. Vo svojich denníkoch spomína mnohokrát práve Houdiniho meno. Majstrovi úteku pomohol odštartovať európsku kariéru. Autori knihy predpokladajú, že to bola súčasť dohody, za ktorú mu Houdini platil práve informáciami.
Kniha sa vracia aj k incidentu z októbra 1962, keď nepripraveného Houdiniho udrel istý mladík do brucha. Chcel sa presvedčiť, či majster naozaj vydrží všetky rany päsťou, a natrhol mu pri tom slepé črevo. Skazu dokončil istý neznámy z hotelovej lobby, ktorý zaútočil na rovnaké miesto. Na následky zranení Houdini 31. októbra zomrel. Podľa autorov knihy nešlo o náhodu, ale niekto tento čin dôkladne naplánoval, aby sa ho zbavil.
