Čierna Hora sa približuje k EÚ: Splnila dve z ôsmich požiadaviek Chorvátska

Čierna Hora má k členstvu v EÚ najbližšie z kandidátskych krajín, keďže uzavrela 21 zo všetkých 33 prístupových kapitol. Podgorica má ambíciu stať sa členom EÚ v roku 2028, čo však môžu ohroziť dlhotrvajúce spory s Chorvátskom. Mnohé z nich siahajú až do obdobia rozpadu Juhoslávie v 90. rokoch.

V pondelok čiernohorské orgány premenovali aj bazén pomenovaný podľa Zorana Gopčeviča. Bývalý úspešný vodný pólista počas balkánskych vojen pôsobil ako strážca v tábore Morinj, kde boli od októbra 1991 do augusta 1992 umiestnení a týraní chorvátski štátni príslušníci.

Vláda tiež formálne schválila umiestnenie pamätnej tabule v Morinji, ktorú tam umiestnili v roku 2022. Zostane na pôvodnom mieste, v pôvodnom tvare, rozmeroch a s pôvodným nápisom, a bude sa ďalej udržiavať. Chorvátsku prekážalo, že po protestoch čiernohorských nacionalistických skupín bol okolo nej inštalovaný veľký kovový rám, ktorý údajne umožňuje jej dočasné zakrytie.

Tri požiadavky sú blízko vyriešenia

Čiernohorský minister zahraničných vecí Ervin Ibrahimovič v pondelok večer oznámil, že názov požiadavky pre názov bazéna a pamätnú tabuľu v Morinji sú takmer vyriešené. Čierna Hora sa tiež podľa neho blíži k vyriešeniu troch požiadaviek Chorvátska vrátane odškodnenia bývalých väzňov zadržiavaných v Morinji.

Záhreb požaduje vyriešiť ešte päť otvorených otázok: na základe doktríny veliteľskej zodpovednosti stíhanie ľudí zodpovedných za vojnové zločiny v rokoch 1991–1995 vrátane vysokopostavených činiteľov, vyriešenie majetkových sporov týkajúcich sa chorvátskych rodín zbavených majetku v 90. rokoch, lokalizáciu 14 nezvestných z čias vojny, vrátenie výcvikovej plachetnice Jadran a vyriešenie sporov na pozemnej aj námornej hranici.