Autobusárka mala strašné vetry: Kolegom robila zo života peklo! Vyhodili ju z práce, ani súd jej nepomohol

Niektoré pracovné zážitky človeku zostanú v pamäti navždy. Britská vodička autobusu Samantha Binghamová by však na jednu zo svojich služieb zrejme najradšej zabudla. Keď si sadla za volant po kolegyni Stephanie Bryanovej, privítal ju taký nepríjemný zápach, že nadobudla podozrenie, či sa jej predchodkyňa počas jazdy neznečistila. Pach bol podľa jej výpovede natoľko intenzívny, že si ho údajne odniesla až domov. Prípad, ktorý by sa za bežných okolností možno skončil nepríjemným rozhovorom medzi kolegyňami, sa napokon dostal až pred pracovný tribunál.

Kuriózny spor sa odohral v britskom Bristole a jeho podrobnosti priniesol denník The Independent na základe súdneho rozhodnutia. Bývalá vodička spoločnosti The Big Lemon totiž po prepustení zažalovala zamestnávateľa aj svoju kolegyňu. Tvrdila, že sa stala obeťou diskriminácie a obťažovania v súvislosti so zdravotnými problémami. Súd sa preto musel zaoberať nielen okolnosťami jej prepustenia, ale aj nezvyčajnou otázkou, čo vlastne spôsobilo zápach v priestore vodiča.

Zápach si údajne odniesla až domov

Všetko sa začalo v januári 2025, keď Binghamová prevzala autobus, ktorý pred ňou používala Bryanová. Len čo sa usadila na miesto vodiča, všimla si mimoriadne nepríjemný pach. Podľa jej presvedčenia pochádzal od kolegyne a pripomínal fekálne znečistenie, ktoré mohlo súvisieť s výraznou plynatosťou. Nešlo však o objektívne potvrdenie, že sa Bryanová skutočne znečistila. Tribunál prijal ako vierohodnú výpoveď Binghamovej o zápachu a jej vnímaní situácie.

To najhoršie ju však podľa vlastných slov čakalo až po návrate domov. Jej partner sa jej údajne spýtal, či sa náhodou nepokakala ona sama. Binghamová vypovedala, že si preto musela vyzliecť všetko oblečenie, vložiť ho do práčky a okamžite sa osprchovať. Nepríjemný zážitok tak neskončil ani po odovzdaní autobusu a odchode z práce.

Celá situácia ju natoľko znepokojila, že o nej ešte v ten deň krátko informovala nadriadeného. Zároveň sa rozhodla, že sa pokúsi záležitosť vyriešiť priamo s kolegyňou. Netušila však, že rozhovor o nepríjemnom zápachu sa napokon stane súčasťou pracovného sporu, ktorý bude musieť posudzovať sudca.

„Každý si predsa musí prdnúť!“

Nasledujúci deň Binghamová Bryanovú oslovila a pokúsila sa s ňou o citlivej téme porozprávať. Reč prišla na trávenie, plynatosť aj potraviny, ktoré môžu spôsobovať nadmernú tvorbu črevných plynov. Bryanová však podľa výpovede reagovala podráždene a upozornenie neprijala práve s pochopením „Každý si predsa musí prdnúť a vypustiť plyny,“ odvetila kolegyni.

Z biologického hľadiska mala nepochybne pravdu, no takáto odpoveď pracovný konflikt nevyriešila. Binghamová neskôr vypovedala, že Bryanová reagovala odmietavo až nepriateľsky. Keďže sa jej nepodarilo situáciu vyriešiť medzi štyrmi očami, obrátila sa na vedenie spoločnosti.

Sudca Jonathan Walters neskôr konštatoval, že Binghamová upozornila na skutočný problém na pracovisku a postupovala primerane. Pokúsila sa o priamy rozhovor a až následne záležitosť riešila s nadriadeným. Súd preto odmietol tvrdenie, že jej správanie predstavovalo diskrimináciu alebo obťažovanie.

O prácu prišla, ale nie pre prdenie

Stephanie Bryanová nastúpila do autobusovej spoločnosti The Big Lemon v septembri 2024. Zamestnávateľ jej určil trojmesačnú skúšobnú lehotu, ktorú neskôr predĺžil pre výhrady k jej pracovným výkonom. Vedenie malo pochybnosti najmä o kvalite jej šoférovania. Počas hodnotiacich rozhovorov sa otvorila aj otázka osobnej hygieny, ktorú podľa súdu nadriadení riešili diskrétne a primerane.

V januári 2025 spoločnosť s Bryanovou ukončila pracovný pomer. Bývalá vodička sa však rozhodla brániť právnou cestou a tvrdila, že zaobchádzanie zo strany kolegyne a zamestnávateľa súviselo s jej zdravotnými ťažkosťami. Poukazovala najmä na oslabený močový mechúr a namietala diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia.

Pracovný tribunál však jej argumentáciu neprijal. Podľa sudcu neexistoval dôkaz, že by zápach, ktorý opísala Binghamová, súvisel s problémami močového mechúra. Zamestnávateľ navyše o zdravotných diagnózach Bryanovej nevedel a podľa súdu ani nemal dôvod o nich vedieť.

Rozhodujúcim dôvodom prepustenia boli nedostatky pri vedení autobusu a záver zamestnávateľa, že vodička úspešne neabsolvovala skúšobnú lehotu. Súd teda nepotvrdil, že Bryanová dostala výpoveď za prdenie. To, čo sa na prvý pohľad javilo ako spor o nepríjemný zápach, bolo v skutočnosti širším pracovnoprávnym konfliktom.

Sudca riešil aj pôvod nepríjemného smradu

Pracovný tribunál sa musel vyrovnať aj s otázkou, ktorú by človek v súdnom rozhodnutí rozhodne nečakal. Sudca Walters uviedol, že opisovaný zápach zodpovedal skôr fekálnemu znečisteniu, ktoré mohlo vzniknúť v dôsledku výraznej plynatosti, než úniku moču. Neznamená to však, že by súd s istotou dokázal, že sa Bryanová počas služby pokakala.

Tribunál zároveň zdôraznil, že kolegyňa nemala vedomosť o zdravotných problémoch Bryanovej a jej sťažnosť nebola motivovaná snahou poškodiť ju pre zdravotný stav. Binghamová podľa sudcu oprávnene považovala zápach za problém, ktorý bolo potrebné riešiť na pracovisku.

Všetky nároky, ktoré Bryanová uplatnila v žalobe, napokon tribunál zamietol. Rozhodnutie vo veci Ms S Bryan v The Big Lemon CIC and S Bingham, vedenej pod číslom 6007763/2025, bolo vydané 14. augusta 2026. Príbeh sa do britských médií dostal vo štvrtok 15. októbra.

Aj bizarný spor má svoje hranice

Spoločnosť The Big Lemon po medializácii prípadu uviedla, že sa nebude vyjadrovať ku konkrétnym zamestnancom. Zároveň poďakovala Binghamovej za profesionálny prístup počas konania a sudcovi za spôsob, akým posudzoval citlivú záležitosť.

Celý prípad tak ukázal, že aj zdanlivo komická situácia môže prerásť do vážneho pracovnoprávneho sporu. Bryanová mala pravdu aspoň v jednom: prdnúť si občas potrebuje každý. Na súd sa však kvôli tomu dostane len málokto. A v tomto prípade napokon o strate zamestnania nerozhodli črevné plyny, ale pracovné výkony za volantom.