MOSKVA – Smrť mladej zamestnankyne ruského ústavu na výskum moru sprevádzajú čoraz väčšie pochybnosti. Jej matka odmieta špekulácie o laboratórnej nehode a tvrdí, že dcéru mohli zachrániť.
Dvadsaťosemročná Darja Šipilovová zomrela 2. októbra v nemocnici v meste Šelechov neďaleko sibírskeho Irkutska. Pracovala v tamojšom výskumnom ústave, ktorý sa zaoberá nebezpečnými infekčnými ochoreniami vrátane moru. Jej náhle úmrtie vyvolalo rozsiahle preventívne opatrenia, špekulácie o možnom úniku nebezpečného patogénu a otázky, na ktoré ruské úrady ani po týždni neposkytli jednoznačné odpovede.
Najnovšie informácie priniesli agentúry Reuters a Associated Press, zatiaľ čo nové podrobnosti o posledných dňoch laborantky zverejnili nezávislé ruské médiá.
Matka odmieta verziu o rozbitej skúmavke
Krátko po smrti mladej ženy sa v ruských médiách objavili informácie, podľa ktorých sa mala nakaziť pľúcnym morom pri nehode v laboratóriu. Jedna z verzií hovorila o tom, že pri práci rozbila skúmavku obsahujúcu pôvodcu nebezpečného ochorenia a incident údajne nenahlásila.
Jej matka Svetlana Šipilovová však tieto tvrdenia dôrazne odmieta.
Šesťdesiatštyriročná žena, ktorá sama pracuje v zdravotníctve, v rozhovore pre ruské médium Glubina uviedla, že laboratórne skúmavky používané pri práci s nebezpečnými mikroorganizmami sú mimoriadne odolné.
„Ja poznám pravdu. Musím sa brániť hlúpym známym, ktorí tomu uverili. Tí rozumní tomu, samozrejme, neuverili,“ povedala.
Podľa nej je predstava o náhodnom rozbití takejto skúmavky absurdná.
„Nie všetci zdravotníci dokonca chápu, že takú skúmavku nemožno rozbiť. Ani keby ste ju hodili o stenu. To môže hovoriť iba diletant,“ vyhlásila.
Jej slová citovalo aj nezávislé médium Ľudia Bajkala, ktorého reportáž následne publikoval portál Meduza.
„Moju dcéru jednoducho nechali zomrieť“
Matka zosnulej laborantky zároveň vyslovila vážne obvinenie voči zdravotníkom, ktorí sa o Darju starali počas jej posledných dní.
„Takých pacientov som zachránila už viacero, ale moju dcéru nezachránili. Moju dcéru jednoducho nechali zomrieť,“ povedala Svetlana Šipilovová.
Ide o tvrdenie matky, nie o preukázané zanedbanie zdravotnej starostlivosti. Zverejnené informácie zatiaľ neumožňujú nezávisle posúdiť, či nemocnica pri liečbe pochybila.
Podľa zistení média Ľudia Bajkala sa prvé zdravotné ťažkosti objavili u Darje ešte v práci. Spočiatku nemala zvýšenú teplotu, jej stav sa však následne zhoršil a objavili sa opuchy.
Do nemocnice ju prijali 29. septembra. V noci na 2. októbra zomrela.
Matka v rozhovore z 5. októbra uviedla, že stále nemá k dispozícii oficiálny dokument potvrdzujúci príčinu smrti.
„Čakám, kým to bude oficiálne. Nie iba niečo v médiách, ale stanovisko Rospotrebnadzoru. Musí existovať oficiálny dokument,“ vysvetlila.
Kolegovia neveria, že by urobila takú chybu
Verziu o nehode v laboratóriu spochybňujú aj ľudia, ktorí Darju poznali.
Jedna zo zamestnankýň irkutského protimorového ústavu pre médium Ľudia Bajkala uviedla, že práca s nebezpečnými mikroorganizmami prebieha za prísnych bezpečnostných podmienok.
Aj v prípade poškodenia skúmavky by podľa nej pracovníka chránili izolované laboratórne priestory a ochranný odev.
Bývalá spolužiačka Darje ju opísala ako mimoriadne zodpovednú a svedomitú ženu.
Podľa kolegov si mladá laborantka dávala veľký pozor na hygienu a možnosť prenosu infekcie. Aj mimo pracoviska si často dezinfikovala ruky.
Darja absolvovala štúdium medicínskej biochémie na Irkutskej štátnej lekárskej univerzite a následne sa venovala laboratórnej diagnostike.
Príbuzní a známi preto odmietajú, aby bola bez dôkazov označovaná za človeka, ktorý nebezpečnú nehodu spôsobil a zatajil.
Najnovší vývoj: Ruské úrady oznámili koniec kontrol
Vo štvrtok 8. októbra prišlo ďalšie významné oznámenie.
Gubernátor Irkutskej oblasti Igor Kobzev vyhlásil, že zdravotníci ukončili sledovanie všetkých osôb, ktoré prišli do kontaktu so zosnulou laborantkou.
Podľa ruských úradov sa počas preventívnych opatrení vykonalo približne 5 000 laboratórnych vyšetrení. Neboli pri nich zistené nebezpečné patogény a sledované osoby nemali zdravotné problémy súvisiace s prípadom.
„V podmienkach intenzívneho mediálneho tlaku odborníci situáciu dôkladne preverili. Bola to skúška, ale zvládli sme ju dôstojne,“ uviedol Kobzev.
Agentúra Reuters upozornila, že gubernátor tým naznačil snahu uzavrieť celú záležitosť.
Ruské úrady zároveň tvrdia, že kontrola v ústave neodhalila žiadnu mimoriadnu udalosť pri práci s patogénnymi mikroorganizmami.
Federálny úrad Rospotrebnadzor označil epidemiologickú situáciu v Irkutsku a Šelechove za pokojnú a odmietol, že by obyvateľstvu hrozilo nebezpečenstvo.
Tieto závery však vychádzajú z informácií ruských orgánov. Úplné výsledky vyšetrovania príčiny smrti laborantky neboli verejne sprístupnené.
WHO stále žiada odpovede
Hoci Moskva tvrdí, že situácia je pod kontrolou, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) chce poznať ďalšie podrobnosti.
Predstaviteľka WHO Maria Van Kerkhove v stredu 7. októbra uviedla, že organizácia požiadala Rusko o informácie týkajúce sa vykonaných laboratórnych testov a skúmaných patogénov.
WHO zaujíma aj samotná príčina smrti mladej ženy.
„Ak táto osoba nezomrela na mor, na čo teda zomrela?“ položila Van Kerkhove otázku, ktorú citovala agentúra Reuters.
Ruské úrady totiž uvádzajú, že Šipilovová zomrela na zápal pľúc neznámeho pôvodu.
Podľa ich tvrdení sa v jej organizme nenašli mikroorganizmy súvisiace s profesionálnou činnosťou a proti infekciám, s ktorými pracovala, bola očkovaná.
Presný pôvod zápalu pľúc však zostáva neobjasnený.
Rusko tvrdí, že WHO poskytlo všetky potrebné informácie v súlade s platnými postupmi.
Zvláštne okolnosti vyvolali ďalšie otázky
Pochybnosti o priebehu prípadu posilnili aj mimoriadne opatrenia prijaté krátko po smrti laborantky.
Podľa nezávislých ruských médií úrady umiestnili do karantény približne 200 ľudí, ktorí s Darjou prišli do kontaktu. Obmedzenia sa dotkli aj nemocníc a zdravotníckych zariadení.
V bytovom dome, kde žena bývala, sa uskutočnila opakovaná dezinfekcia.
Obyvatelia pre médium Ľudia Bajkala opísali príchod pracovníkov v ochranných odevoch, ktorí ošetrovali spoločné priestory dezinfekčnými prípravkami.
Niektorí susedia sa sťažovali, že nedostali dostatočné vysvetlenie, pred akým ochorením ich úrady chránia.
Ďalšie otázky vyvolali správy o možnom pľúcnom more, ktoré sa objavili v niektorých ruských médiách a neskôr z ich webových stránok zmizli.
Portál Meduza upozornil, že aj provládne Izvestija pôvodne informovali o začatí trestného konania pre podozrenie z porušenia hygienicko-epidemiologických pravidiel s následkom smrti. Článok bol následne odstránený.
Nie je však potvrdené, v akom štádiu sa prípadné trestné konanie nachádza.
Hrozí v Rusku epidémia moru?
Napriek dramatickým okolnostiam zatiaľ neexistujú potvrdené dôkazy, že by v Irkutskej oblasti vypukla epidémia moru.
Ruské úrady opakovane popreli výskyt potvrdených prípadov ochorenia a podľa najnovších vyjadrení sa pri vyšetreniach kontaktov zosnulej nepreukázala prítomnosť nebezpečných patogénov.
Pľúcny mor je závažné bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Yersinia pestis. Na rozdiel od bubonickej formy sa môže medzi ľuďmi prenášať kvapôčkami pri blízkom kontakte.
Pri včasnom nasadení vhodných antibiotík je však liečiteľný.
Odborníci upozorňujú, že samotné preventívne karanténne opatrenia ešte nedokazujú výskyt moru. Pri podozrení na vysoko nebezpečnú infekciu môžu zdravotnícke orgány zaviesť prísne opatrenia aj pred potvrdením diagnózy.
Prípad však sledujú medzinárodné zdravotnícke organizácie, ktoré zdôrazňujú potrebu transparentného vysvetlenia.
Smrť mladej ženy zostáva nevysvetlená
Ruské úrady považujú epidemiologickú situáciu za stabilizovanú, no základná otázka zostáva otvorená: čo presne spôsobilo smrť 28-ročnej Darje Šipilovovej?
Jej matka odmieta tvrdenia o rozbitej skúmavke a žiada vysvetlenie okolností, za ktorých dcéra zomrela. Svetová zdravotnícka organizácia zase požaduje podrobnejšie výsledky vyšetrení.
Doterajšie informácie nepotvrdzujú ani nákazu morom, ani laboratórnu nehodu.
Kým nebudú známe úplné výsledky vyšetrovania a jednoznačná príčina smrti, zostáva prípad mladej ruskej laborantky otvorený.
Vyvíja Rusko biologické zbrane? Objavili sa znepokojujúce špekulácie
Záhadná smrť mladej laborantky vyvolala aj oveľa vážnejšie otázky. Britský denník The Sun upozornil na špekulácie, či Rusko v tajnosti neexperimentuje s nebezpečnými patogénmi s cieľom vyvinúť biologické zbrane. Podobné úvahy sa objavili aj v amerických médiách.
Rusko pritom zdedilo rozsiahly sovietsky program biologických zbraní a podľa niektorých odborníkov pokračuje v aktivitách, ktoré vyvolávajú medzinárodné obavy. Priamy dôkaz, že by sa takéto experimenty uskutočňovali práve v irkutskom ústave alebo že by s nimi súvisela smrť Darje Šipilovovej, však neexistuje.
Odborník oslovený prestížnym vedeckým časopisom Nature zdôraznil, že tento ústav má legitímne dôvody skúmať nebezpečné infekcie a nie sú známe historické dôkazy o jeho zapojení do ruského programu biologických zbraní.
Okolnosti úmrtia preto podľa odborníkov treba dôkladne a nezávisle vyšetriť, nie však zamieňať podozrenia za preukázané skutočnosti.
