BRUSEL – Európska únia čelí nepríjemným zisteniam o hospodárení s verejnými peniazmi. Najnovšia kontrola odhalila miliardové nezrovnalosti vo výdavkoch, zatiaľ čo zadlženie Únie prudko rastie.
Európsky dvor audítorov vo štvrtok 8. októbra zverejnil výročnú správu o hospodárení Európskej únie za rok 2025. Jej závery vyvolávajú otázky o účinnosti kontrolných mechanizmov aj o tom, ako Brusel dohliada na využívanie peňazí európskych daňovníkov.
Podľa audítorov sa odhadovaná chybovosť pri výdavkoch z rozpočtu EÚ zvýšila z predchádzajúcich 3,6 na 3,8 percenta. Pri celkových výdavkoch 176,3 miliardy eur to predstavuje približne 6,7 miliardy eur, pri ktorých neboli dodržané príslušné pravidlá.
Na výsledky upozornil nemecký denník Bild, ktorý získal správu ešte pred jej oficiálnym zverejnením. Podrobnosti priniesli aj nemecká verejnoprávna stanica ARD a rakúska ORF.
Miliardy eur pod drobnohľadom
Európsky dvor audítorov každoročne preveruje, či sa peniaze z rozpočtu Únie vyplácajú a používajú v súlade s európskymi a vnútroštátnymi pravidlami.
Výsledky najnovšej kontroly nie sú priaznivé.
Odhadovaná chybovosť dosiahla 3,8 percenta, čím opäť prekročila dvojpercentnú hranicu, od ktorej audítori považujú nezrovnalosti za významné.
Podľa Bildu ide už o siedmy rok po sebe, keď audítori vydali nepriaznivé stanovisko k zákonnosti a správnosti rozpočtových výdavkov.
Nemecký člen Európskeho dvora audítorov Daniel Caspary neskrýval znepokojenie.
„Dostali sme sa do bodu, keď sa niečo MUSÍ zmeniť,“ vyhlásil pre Bild.
Podľa neho je jednou z hlavných príčin problémov zložitosť pravidiel, ktoré musia príjemcovia európskych peňazí dodržiavať.
„Čím zložitejšie sú pravidlá a čím väčšia je byrokratická záťaž, tým vyššie je riziko chýb,“ upozornil.
Kde vznikajú najväčšie problémy?
Audítori upozorňujú predovšetkým na nedostatky pri financovaní projektov z európskych fondov.
Medzi najčastejšie chyby patria porušenia pravidiel verejného obstarávania, vyplácanie podpory na neoprávnené výdavky či nedostatočné preukázanie splnenia podmienok financovania.
Problémy sa opakovane objavujú pri podpore regionálneho rozvoja, zamestnanosti, hospodárskeho rastu, poľnohospodárstva a životného prostredia.
Podľa údajov zverejnených nemeckými médiami dosiahla odhadovaná chybovosť pri regionálnej podpore 6,6 percenta, zatiaľ čo v predchádzajúcom roku predstavovala 5,7 percenta.
V oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia sa zvýšila z 2,6 na 3,9 percenta.
Práve pri týchto programoch sa európske peniaze často dostávajú k príjemcom prostredníctvom vnútroštátnych úradov.
Za dodržiavanie pravidiel preto nenesie zodpovednosť iba Európska komisia, ale aj členské štáty, ktoré značnú časť fondov spravujú.
Znamená to, že 6,7 miliardy eur zmizlo?
Nie. A práve tento rozdiel je pri interpretácii správy zásadný.
Európsky dvor audítorov vysvetľuje, že odhadovaná chybovosť nie je ukazovateľom korupcie, podvodov ani premrhaných peňazí.
Ide o štatistický odhad hodnoty výdavkov, pri ktorých neboli dodržané stanovené pravidlá.
Napríklad projekt mohol byť dokončený a priniesť očakávaný úžitok, ale pri výbere dodávateľa sa porušili pravidlá verejného obstarávania.
Takýto výdavok sa môže pri audite považovať za chybný, hoci peniaze neboli ukradnuté a výsledok projektu slúži verejnosti.
Rovnako môže ísť o financovanie výdavkov, na ktoré príjemca podľa pravidiel nemal nárok.
Audítori preto upozorňujú, že miliardovú sumu nemožno automaticky označovať za škodu spôsobenú podvodmi.
To však neznižuje závažnosť zistení. Opakované porušovanie pravidiel môže znamenať, že systém kontroly európskych financií nefunguje dostatočne účinne.
Problémy aj pri peniazoch na obnovu po pandémii
Osobitnú pozornosť audítori venovali aj Fondu obnovy a odolnosti, ktorý vznikol ako súčasť európskej reakcie na hospodárske následky pandémie koronavírusu.
Prostredníctvom tohto nástroja získavajú členské štáty peniaze na investície a reformy, napríklad v zdravotníctve, školstve, doprave, energetike či digitalizácii.
Na rozdiel od tradičných eurofondov sú platby vo veľkej miere naviazané na splnenie vopred dohodnutých míľnikov a cieľov.
V roku 2025 bolo z Fondu obnovy vyplatených ďalších 40,1 miliardy eur.
Audítori však zistili nedostatky aj v tomto systéme.
Podľa zistení citovaných nemeckými médiami deväť z 37 kontrolovaných platieb úplne nespĺňalo stanovené podmienky.
Bild upozornil aj na 40 prípadov, v ktorých sa Európska komisia pri posudzovaní plnenia požiadaviek spoliehala na informácie a kontroly členských štátov bez dostatočného preverenia všetkých príslušných podmienok.
Ide o problém, ktorý môže mať dosah aj na budúcnosť európskeho financovania.
Európska komisia totiž plánuje podobný systém podpory založený na dosahovaní konkrétnych cieľov využívať vo väčšom rozsahu aj v nasledujúcom dlhodobom rozpočte.
EÚ sa čoraz viac zadlžuje
Audítori zároveň upozornili na ďalší vážny problém – rastúce zadlženie Európskej únie.
Na konci roka 2025 dosiahol jej dlh približne 738,9 miliardy eur.
V roku 2021 pritom predstavoval približne 235,6 miliardy eur. Za štyri roky sa tak viac než strojnásobil.
Významnú úlohu pri tomto náraste zohralo spoločné požičiavanie peňazí na financovanie európskeho programu obnovy po pandémii.
Podľa Európskeho dvora audítorov by celkový dlh Únie mohol do roku 2027 dosiahnuť až jeden bilión eur.
Ide však o prognózu, nie o sumu, ktorú už EÚ dlhuje.
Rastúce zadlženie znamená aj vyššie náklady na splácanie úrokov a postupne môže obmedzovať peniaze dostupné na ďalšie programy.
Len úroky môžu stáť desiatky miliárd
Najnovšia správa upozorňuje, že náklady na úroky spojené s nenávratnou podporou z programu NextGenerationEU by mohli v rokoch 2028 až 2034 dosiahnuť až 93 miliárd eur.
Tieto peniaze by pritom nemohli byť použité na ďalšie investície, pretože by smerovali na obsluhu už existujúceho dlhu.
Nemecký denník Tagesschau upozornil, že podľa Daniela Casparyho môže rastúce zadlženie v budúcnosti viesť aj k zvýšeniu príspevkov členských štátov do spoločného rozpočtu.
Najväčším čistým prispievateľom do európskeho rozpočtu je Nemecko, preto tamojšia politická diskusia venuje týmto rizikám mimoriadnu pozornosť.
Výšku budúcich príspevkov však zatiaľ nemožno určiť. Bude závisieť od dohody členských štátov o novom rozpočte aj o jeho príjmoch.
Čo to znamená pre Slovensko?
Zistenia Európskeho dvora audítorov sa týkajú spoločného rozpočtu Európskej únie, z ktorého čerpá finančné prostriedky aj Slovensko.
Európske fondy u nás podporujú napríklad výstavbu a modernizáciu dopravnej infraštruktúry, regionálny rozvoj, podnikanie či zvyšovanie energetickej efektívnosti verejných budov. Len v rámci Programu Slovensko na roky 2021 až 2027 je z európskych zdrojov vyčlenených približne 12,6 miliardy eur.
Z celoeurópskej miery chybovosti 3,8 percenta však nemožno vyvodzovať, že rovnaký podiel slovenských eurofondov bol použitý nesprávne. Európsky dvor audítorov vo svojej výročnej správe neposkytuje porovnateľné reprezentatívne odhady chybovosti pre jednotlivé členské štáty.
Zistenia preto neznamenajú, že Slovensku možno automaticky pripísať konkrétnu časť zo spomínaných 6,7 miliardy eur.
Pre Slovensko je správa dôležitá aj z pohľadu budúcnosti európskeho financovania. Domáce projekty musia dodržiavať pravidlá oprávnenosti výdavkov, verejného obstarávania a finančnej kontroly.
Prípadné sprísnenie kontrolných mechanizmov alebo zmeny v systéme vyplácania európskych peňazí sa tak môžu dotknúť aj slovenských samospráv, podnikateľov a ďalších prijímateľov podpory. Významné budú aj rokovania o rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034, ktoré rozhodnú o budúcom financovaní jednotlivých členských krajín.
Brusel čaká rozhodovanie o ďalších biliónoch
Zverejnenie audítorskej správy prichádza v čase, keď Európska únia rokuje o novom dlhodobom rozpočte na roky 2028 až 2034.
Európska komisia navrhuje finančný rámec v objeme takmer dvoch biliónov eur.
Jeho súčasťou majú byť aj zmeny vo financovaní členských štátov, ktoré by mali zjednodušiť pravidlá a lepšie prepojiť vyplácanie peňazí s dosahovaním konkrétnych výsledkov.
Audítori však upozorňujú, že zjednodušenie nesmie viesť k oslabeniu kontroly.
Práve skúsenosti s Fondom obnovy podľa nich ukazujú, aké problémy môžu vzniknúť, ak sa pri vyplácaní miliárd eur nedostatočne preveruje plnenie stanovených podmienok.
Najnovšia správa tak stavia európske inštitúcie pred dvojitú výzvu.
Na jednej strane musia zabezpečiť, aby sa verejné peniaze používali podľa pravidiel. Na druhej strane sa budú musieť vyrovnať s rastúcimi záväzkami, ktoré môžu v nasledujúcich rokoch výrazne zaťažiť spoločný rozpočet.
Audítori preto žiadajú zlepšenie kontrol a jednoduchšie, zrozumiteľnejšie pravidlá. Ich závery zároveň pripomínajú, že pri miliardových výdavkoch nestačí sledovať iba to, koľko peňazí sa podarilo rozdeliť, ale aj to, či boli použité zákonne a správne.
