WASHINGTON – Americký prezident Donald Trump otvorene priznal, že ukončenie vojny na Ukrajine je oveľa zložitejšie, než pôvodne očakával. Napriek neúspešným pokusom o mierovú dohodu však naďalej tvrdí, že sa konflikt podarí vyriešiť.
Šéf Bieleho domu sa k vojne medzi Ruskom a Ukrajinou vrátil v stredu 7. októbra. Podľa poľskej stránky Polsat News priznal, že práve tento konflikt považoval za jeden z najjednoduchších problémov, ktoré bude musieť po návrate do prezidentského úradu riešiť.
Realita však jeho očakávania nenaplnila.
„Myslel som si, že to bude najjednoduchšie,“ vyhlásil Trump, ktorý počas predvolebnej kampane opakovane sľuboval rýchle ukončenie ruskej invázie.
Americký prezident napriek tomu vyjadril presvedčenie, že vojna sa čoskoro skončí. Konflikt označil za absurdný a zdôraznil potrebu pokračovať v diplomatických rokovaniach.
Spoliehal sa na dobré vzťahy s Putinom
Trump už v minulosti vysvetľoval, prečo očakával jednoduchšie rokovania s Moskvou.
V rozhovore pre americkú televíziu CBS News povedal, že za výhodu považoval svoj osobný vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
„Myslel som si, že to bude najjednoduchšie, pretože mám veľmi dobrý vzťah s prezidentom Putinom,“ uviedol v rozhovore pre reláciu 60 Minutes.
Podobne sa vyjadril aj počas júlového stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Vtedy pripustil, že podcenil komplikovanosť rokovaní a neústupnosť oboch strán.
„Putin je komplikovaná osobnosť a tento muž je tiež komplikovaná osobnosť,“ povedal podľa oficiálneho prepisu vystúpenia, pričom druhou poznámkou narážal na Zelenského.
Trump opakovane tvrdí, že ak by bol v čase začiatku ruskej invázie prezidentom Spojených štátov, k vojne by vôbec nedošlo. Ide však o jeho vlastné politické hodnotenie, ktoré nemožno spätne overiť.
Rokovania narážajú na zásadné rozpory
Napriek viacerým diplomatickým iniciatívam sa Washingtonu zatiaľ nepodarilo dosiahnuť dohodu, ktorú by prijali Moskva aj Kyjev.
Jedným z najväčších problémov zostáva budúcnosť ukrajinských území okupovaných ruskou armádou.
Rusko trvá na svojich územných požiadavkách, zatiaľ čo Ukrajina odmieta riešenie, ktoré by znamenalo jednostranné ústupky a ohrozilo jej bezpečnosť.
Francúzsky denník Le Monde začiatkom októbra upozornil na vyjadrenia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, podľa ktorých Moskva nepovažuje okamžité prímerie bez splnenia svojich podmienok za prijateľné.
Rusko naďalej požaduje, aby sa ukrajinské jednotky stiahli aj z častí Donbasu, ktoré ruská armáda nekontroluje.
Kyjev takéto požiadavky odmieta a upozorňuje, že prípadná dohoda musí obsahovať dôveryhodné bezpečnostné záruky.
Moskva podľa analytikov čaká na oslabenie Európy
Komplikácie pri hľadaní mieru súvisia aj s vývojom ruskej stratégie.
Americký denník The Washington Post 6. októbra informoval, že Kremeľ podľa ruských a európskych predstaviteľov i bezpečnostných analytikov počíta s postupným oslabovaním európskej podpory Ukrajiny.
Rusko sa podľa nich snaží využiť politické a hospodárske problémy európskych krajín, zatiaľ čo pokračuje vo vojenskom tlaku na ukrajinskom území.
Súčasťou tejto stratégie majú byť aj hybridné operácie, kybernetické útoky, sabotáže a zastrašovanie prostredníctvom jadrových hrozieb.
Moskva obvinenia z vedenia hybridnej vojny proti európskym štátom odmieta.
Ruskí predstavitelia zároveň opakovane tvrdia, že sú pripravení rokovať, avšak len za podmienok zohľadňujúcich ich bezpečnostné a územné požiadavky.
Ukrajina čelí ďalším útokom
Diplomatické úsilie prebieha v čase, keď sa boje na Ukrajine nezastavili.
Ruské jednotky pokračujú v útokoch na ukrajinské mestá, energetickú infraštruktúru a ďalšie objekty.
Podľa údajov citovaných britským denníkom The Guardian Rusko počas septembra nasadilo proti Ukrajine viac než 3 100 prúdových útočných dronov, čo predstavovalo nárast oproti predchádzajúcemu mesiacu.
Analytici upozorňujú, že intenzívne bombardovanie môže pred zimou výrazne skomplikovať zásobovanie civilného obyvateľstva elektrinou a teplom.
Ukrajinská armáda zároveň pokračuje v útokoch na ruskú vojenskú logistiku a energetické zariadenia využívané na podporu vojnového úsilia.
Pokračujúce boje tak znižujú priestor na diplomatický kompromis.
Trump opäť pripomenul osem vojen
Americký prezident pri svojich vyjadreniach opakovane zdôrazňuje, že jeho administratíva prispela k ukončeniu alebo zmierneniu viacerých ozbrojených konfliktov.
Podľa agentúry Reuters v stredu opäť vyhlásil, že sa podieľal na riešení ôsmich vojen.
Toto tvrdenie je však predmetom sporov. V niektorých prípadoch Trump pripisuje svojej administratíve rozhodujúcu úlohu, hoci zúčastnené strany jeho zásluhy hodnotia odlišne.
V niektorých oblastiach navyše po diplomatických dohodách znovu vypuklo násilie.
Práve vojna na Ukrajine zostáva jedným z najvýraznejších konfliktov, pri ktorých sa Trumpovi nepodarilo splniť jeho pôvodný sľub.
Túži po Nobelovej cene za mier
Trumpove slová zazneli aj v súvislosti s blížiacim sa oznámením laureáta Nobelovej ceny za mier.
Nórsky Nobelov výbor má meno tohtoročného držiteľa oznámiť v piatok 9. októbra.
Americký prezident v stredu v Oválnej pracovni uviedol, že si ocenenie podľa vlastného presvedčenia zaslúži, zároveň však vyjadril pochybnosti, či ho skutočne dostane.
„Neviem, ako sa rozhodnú. Majú povesť, že ju možno neudeľujú ľuďom, ako som ja,“ povedal novinárom podľa Reuters.
Trump pripomenul svoje diplomatické iniciatívy a opäť zdôraznil úlohu, ktorú podľa neho zohral pri riešení medzinárodných konfliktov.
Rozhodnutie Nobelovho výboru však nie je podmienené tým, či sa mu podarí ukončiť vojnu na Ukrajine.
Sľub rýchleho mieru zostáva nesplnený
Trump vstupoval do druhého prezidentského obdobia s presvedčením, že jeho osobné kontakty a vyjednávacie schopnosti umožnia dosiahnuť dohodu medzi Moskvou a Kyjevom.
Po viac než roku a pol od návratu do Bieleho domu však vojna pokračuje a zásadné rozdiely medzi oboma stranami pretrvávajú.
Americký prezident naďalej hovorí o možnosti dohody, no konkrétny termín ukončenia bojov nepredstavil.
Jeho najnovšie priznanie tak ukazuje rozdiel medzi pôvodnými očakávaniami a komplikovanou realitou konfliktu, ktorý trvá od februára 2022.
