BRUSEL – Európska únia sa pripravuje na scenár, ktorý ešte donedávna považovala za krajný: rozsiahly hybridný útok s viacerými obeťami na životoch. Diplomati už za zatvorenými dverami riešia, ako by mala sedemadvadsiatka reagovať, ak by sa podobná hrozba naplnila.
Diskusie medzi veľvyslancami všetkých 27 členských krajín prebiehajú už niekoľko týždňov. Podľa piatich európskych diplomatov a predstaviteľov, ktorých citoval denník Politico, sa rokovania uskutočňujú v obmedzenom režime, bez mobilných telefónov a asistentov.
Dôvodom je rastúca obava, že séria sabotáží, kybernetických útokov a ďalších nepriateľských operácií môže prerásť do incidentu s veľkým počtom obetí.
„Musíme byť pripravení na niečo vážne,“ povedal pre Politico jeden z vysokopostavených diplomatov. Pripomenul pritom augustový incident na letisku v nemeckom Lipsku, kde objavili dron s výbušninou.
Pripravujú sa na najhorší scenár
Doterajšie európske mechanizmy sa sústreďovali predovšetkým na kybernetické útoky, zasahovanie do volieb, dezinformačné kampane či sabotáže kritickej infraštruktúry.
Najnovšie rokovania však zachádzajú ďalej.
Diplomati posudzujú situácie, pri ktorých by útok spôsobil smrť viacerých ľudí a vyvolal tlak na okamžitú spoločnú reakciu.
Podľa Politica sa diskutuje o vyslaní krízových tímov, uvoľnení európskych finančných prostriedkov na pomoc zasiahnutému štátu aj o koordinácii verejných vyhlásení európskych lídrov.
Eurokomisár pre spravodlivosť Michael McGrath upozornil, že európske demokracie čelia čoraz väčšiemu množstvu hrozieb. Únia preto podľa neho posilňuje včasné varovanie, schopnosť odhaľovať nebezpečenstvo a spoločnú reakciu na krízy.
„Skôr či neskôr budú obete“
Obavy európskych predstaviteľov otvorene pomenovala aj Teija Tiilikainenová, riaditeľka Európskeho centra excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám.
Podľa nej Rusko používa čoraz nebezpečnejšie prostriedky na testovanie pripravenosti európskych krajín a ich ochoty odpovedať na provokácie.
„Je celkom zjavné, že keď Rusko používa čoraz smrteľnejšie nástroje na testovanie našej pripravenosti a ochoty prijať protiopatrenia, v určitom okamihu dôjde k obetiam,“ uviedla pre Politico.
Podobné obavy zaznievajú aj z NATO. Jeden z diplomatov Aliancie upozornil, že smrť občanov členského štátu pri takomto útoku by vytvorila mimoriadne silný tlak na politickú a bezpečnostnú odpoveď.
Dánsko hlási novú vlnu ruských sabotáží
Vážnosť situácie podčiarkujú aj najnovšie informácie zo severnej Európy.
Dánska bezpečnostná a spravodajská služba PET v stredu 7. októbra oznámila, že Rusko podľa jej zistení začalo vykonávať sabotážne operácie proti dánskym spoločnostiam dodávajúcim vojenský materiál Ukrajine.
Ako informovala agentúra Reuters, Moskva údajne zmenila taktiku. Namiesto všeobecného narúšania bezpečnosti sa čoraz viac zameriava na podniky, ktorých výroba priamo ovplyvňuje situáciu na ukrajinskom fronte.
Dánski spravodajcovia upozornili aj na spôsob náboru vykonávateľov.
Ruské štruktúry podľa nich využívajú sociálne siete vrátane Telegramu, kde oslovujú ľudí ochotných za peniaze vykonávať jednoduché úlohy. Môže ísť o fotografovanie objektov či prieskum, po ktorých nasledujú nebezpečnejšie činnosti.
Medzi verbovanými sa podľa PET objavujú aj ľudia bez domova či osoby závislé od drog.
Ruské veľvyslanectvo v Kodani obvinenia odmietlo a označilo ich za nepodložené.
Drony zaútočili aj na civilné lode
Ďalší vážny incident sa odohral v utorok 6. októbra v Čiernom mori.
V bulharskej výlučnej ekonomickej zóne zasiahli drony dve obchodné lode. Plavidlo Alfa Watan plaviace sa pod vlajkou Toga sa potopilo, zatiaľ čo loď Able pod vlajkou Palau zachvátil požiar.
Posádku druhého plavidla sa podarilo zachrániť. Po námorníkoch z potopenej lode sa začalo pátranie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil útok za ruskú operáciu. Bulharské úrady však bezprostredne po incidente upozornili, že pôvod dronov ešte nebol nezávisle potvrdený.
Bulharská prezidentka Ilijana Jotovová v stredu podľa agentúry AP vyhlásila, že ruská vojna proti Ukrajine výrazne zhoršila bezpečnostnú situáciu v Čiernom mori. Zodpovednosť za konkrétne útoky na lode však vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie priamo nepripísala Moskve.
Prípad ukazuje, že nebezpečenstvo sa neobmedzuje na vojenské objekty. Ohrozené môžu byť aj civilné dopravné trasy a obchodné plavidlá.
Von der Leyenová chce nový bezpečnostný protokol
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová presadzuje vytvorenie takzvaného núdzového bezpečnostného protokolu.
Jeho cieľom má byť rýchlejšia koordinácia členských štátov pri incidentoch, ktoré síce nemusia predstavovať otvorenú vojenskú agresiu, ale vážne ohrozujú národnú bezpečnosť.
O pripravovanom mechanizme informoval aj Euronews, podľa ktorého sa má stať súčasťou širších zmien európskej bezpečnostnej architektúry.
Von der Leyenová zároveň otvorila diskusiu o vytvorení Európskej bezpečnostnej rady. Podrobnosti oboch návrhov sa ešte pripravujú.
Únia pritom už dnes disponuje nástrojmi na boj proti hybridným hrozbám. Rada EÚ v marci 2026 potvrdila, že chce využívať sankcie, diplomatické opatrenia, ochranu kritickej infraštruktúry aj mechanizmy krízového riadenia.
Nové návrhy teda neznamenajú, že Európa doteraz nemala žiadne možnosti reakcie.
Časť krajín má obavy z ďalšej byrokracie
Plány Európskej komisie však nemajú jednoznačnú podporu.
Niektoré členské štáty sa obávajú, že vytváranie nových bezpečnostných štruktúr by mohlo zdvojovať kompetencie NATO a spomaliť rozhodovanie práve vo chvíli, keď bude potrebné konať rýchlo.
Bývalá hovorkyňa NATO Oana Lungescuová upozornila, že pri vážnom incidente musí byť od začiatku jasné, kto nesie zodpovednosť za jednotlivé kroky.
Za vhodné považuje rozdelenie úloh, pri ktorom by NATO zabezpečovalo vojenské odstrašovanie a výmenu spravodajských informácií, zatiaľ čo EÚ by koordinovala civilnú pomoc a reakciu na následky útoku.
Kritici nového protokolu pripomínajú aj existujúci európsky mechanizmus IPCR, ktorý umožňuje koordinovať politickú reakciu na rozsiahle krízy.
Čo by sa stalo, keby útok zasiahol Slovensko?
Slovensko je členom Európskej únie aj NATO, preto by sa ho pripravované mechanizmy týkali rovnako ako ostatných členských krajín.
Pri závažnom hybridnom útoku by prvotná zodpovednosť za ochranu obyvateľstva, vyšetrovanie a krízové opatrenia zostala na slovenských orgánoch.
Európska únia by mohla pomáhať koordináciou, odbornými tímami či finančnými nástrojmi. V prípade závažnej bezpečnostnej hrozby by zároveň prichádzali do úvahy konzultácie v rámci NATO.
To však neznamená, že každý hybridný útok automaticky aktivuje článok 5 Severoatlantickej zmluvy alebo povedie k vojenskej odpovedi.
Rozhodujúce by boli okolnosti, rozsah a následky konkrétneho incidentu.
Európa už nechce čakať na tragédiu
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová v pondelok 5. októbra upozornila, že Európa v posledných týždňoch zaznamenala nárast hybridných útokov, pokusov o sabotáž aj narušení vzdušného priestoru.
Podľa agentúry Reuters vyhlásila, že Rusko svojimi aktivitami ohrozuje životy ľudí v Európe. Moskva obvinenia zo sabotáží a vedenia hybridnej vojny proti európskym krajinám opakovane odmieta.
Rokovania v Bruseli preto nie sú oznámením bezprostredne hroziacej vojny, ale prípravou na situáciu, v ktorej by doterajšie bezpečnostné incidenty prerástli do tragédie s viacerými obeťami.
Európski predstavitelia chcú mať odpoveď pripravenú ešte predtým, než sa takýto scenár naplní.
