BUDAPEŠŤ – Maďarská vláda zverejnila zoznam tisícov rozhodnutí, ktoré počas šestnástich rokov vlád Viktora Orbána neboli dostupné na jednom mieste verejnosti. Ide o 3 598 vládnych uznesení prijatých od roku 2010 do roku 2026. Ich názvy odhaľujú rozhodnutia týkajúce sa štátnych peňazí, veľkých investícií, bezpečnosti, médií či podpory rôznych organizácií.
Vláda premiéra Pétera Magyara zverejnila zoznam v utorok 29. septembra. Dokumenty sú rozdelené podľa jednotlivých rokov od nástupu Viktora Orbána k moci v roku 2010 až do jeho odchodu v roku 2026.
Ide o takzvané vládne uznesenia série 2000.
Dôležitý je však rozdiel medzi tým, že rozhodnutia neboli verejne publikované, a skutočným utajením.
Maďarská vláda vysvetľuje, že 2000-kové uznesenia neboli utajovanými dokumentmi. Na rozdiel od bežných vládnych rozhodnutí sa však nezverejňovali v oficiálnom vestníku Magyar Közlöny a dostávali ich priamo iba predstavitelia štátu, ktorých sa týkali.
Ich úplný zoznam preto dosiaľ nebol verejne dostupný na jednom mieste.
Za 16 rokov ich vzniklo takmer 3 600
Od roku 2010 do roku 2026 prijali Orbánove vlády celkovo 3 598 takýchto rozhodnutí.
Ich počet pritom postupne výrazne rástol.
Maďarský portál 444.hu, ktorý zverejnený zoznam analyzoval, upozornil, že na začiatku Orbánovej éry išlo iba o niekoľko desiatok uznesení ročne. Vrchol prišiel počas pandémie.
V roku 2021 vzniklo 679 takýchto rozhodnutí. Mimoriadne vysoký počet zaznamenalo Maďarsko aj v roku 2023, keď ich bolo 635.
Súčasná vláda zatiaľ nezverejnila kompletný obsah všetkých 3 598 uznesení. Verejnosti sprístupnila ich zoznam s číslami a názvami, rozdelený podľa jednotlivých rokov.
Od Audi až po železnicu do Belehradu
Už samotné názvy však ukazujú, akými rôznorodými témami sa Orbánove kabinety za zatvorenými dverami zaoberali.
V zozname sa nachádza napríklad rozhodnutie z roku 2013 týkajúce sa dohody s Audi Hungaria Motor, neskôr pribudli rozhodnutia spojené s investíciami ďalších domácich aj zahraničných spoločností.
V roku 2015 vznikli dokonca tri nezverejnené rozhodnutia súvisiace s modernizáciou železničnej trate Budapešť – Belehrad, ktorá sa neskôr stala jedným z najväčších maďarsko-čínskych infraštruktúrnych projektov.
Objavujú sa tam aj rozhodnutia o kúpe nehnuteľností pre maďarskú diplomaciu v zahraničí. Týkali sa Washingtonu, Mníchova, Bruselu či dokonca Bratislavy.
Ďalšie dokumenty sa zaoberali prístavom v talianskom Terste, podporou Mathias Corvinus Collegium, maďarskojazyčných médií v Rumunsku či vznikom programu digitálnej starostlivosti o seniorov.
Bezpečnosť aj tajné získavanie informácií
Niektoré názvy sa týkajú citlivejších oblastí.
Už medzi rozhodnutiami z roku 2010 sa nachádza uznesenie o koordinácii rozvoja prostriedkov a metód tajného získavania informácií a posilnení úlohy maďarskej Národnej bezpečnostnej služby.
V zozname sú tiež rozhodnutia súvisiace s obranou, energetikou či strategickým majetkom štátu.
Samotný názov však často nestačí na zistenie, čo presne vláda schválila. Bez zverejnenia plného znenia preto nemožno pri mnohých položkách určiť obsah ani finančný rozsah rozhodnutia.
Posledné rozhodnutia prišli ešte v roku 2026
Orbánova vláda používala tento spôsob rozhodovania až do posledného roku svojho pôsobenia.
Medzi uzneseniami z roku 2026 sa nachádzajú napríklad rozhodnutia o pokračovaní výroby vozidiel v Egypte a jeho financovaní či o kandidatúre Maďarska na usporiadanie Európskych hier Maccabi v roku 2028.
Jedno z posledných sa týkalo energetiky.
Skutočne utajované dokumenty sú iný prípad
Popri tisícoch teraz zverejnených položiek existuje ešte druhá a podstatne citlivejšia kategória – takzvané 3000-kové vládne uznesenia.
Tie už môžu obsahovať skutočne utajované informácie, napríklad z oblasti národnej bezpečnosti či obrany.
Magyarova vláda začiatkom septembra oznámila, že preveruje približne stovku takýchto rozhodnutí z predchádzajúcich šestnástich rokov a tam, kde už neexistuje zákonný dôvod na zachovanie utajenia, ich postupne zverejní.
Prvých trinásť odtajnených dokumentov sa týkalo zákaziek pre maďarský think-tank Századvég. Podľa zverejnených materiálov išlo o rozhodnutia spojené s prieskumami verejnej mienky, mediálnymi analýzami či poradenskými službami financovanými zo štátnych zdrojov.
Zverejňovanie dokumentov tak môže postupne priniesť podrobnejší obraz o tom, ako Orbánove vlády počas šestnástich rokov prijímali rozhodnutia, ktoré sa v čase svojho vzniku nedostali do bežného oficiálneho vestníka.
