MOSKVA – Ruská štátna agentúra zverejnila text, v ktorom autor otvorene uvažoval o vojenskom konflikte s členskou krajinou NATO a dokonca o raketách s „príslušnou náložou“. Tvrdil pritom, že takýto konflikt by bol veľmi krátky. O niekoľko hodín neskôr už článok na stránke nebol.
„Rusko čaká ešte jedna špeciálna vojenská operácia. Bude veľmi krátka.“ Pod týmto titulkom zverejnila v piatok 25. septembra ruská štátna agentúra RIA Novosti komentár venovaný možnému konfliktu Ruska s Litvou, ktorá je členom NATO.
Autorom textu bol Alexander Nosovič, šéfredaktor portálu RuBaltic.ru a člen ruskej Rady pre zahraničnú a obrannú politiku. Nešlo teda o oficiálne oznámenie ruskej vlády alebo armády, ale o jeho autorskú kolónku, ktorej význam zvyšovalo to, že ju publikovala štátna agentúra RIA Novosti a umiestnila ju na svoju hlavnú stránku.
Netrvalo to však dlho. Niekoľko hodín po zverejnení RIA Novosti článok odstránila.
„Bude veľmi krátka“
Nosovič reagoval na diskusiu v Litve o zmene článku 137 ústavy. Ten v súčasnosti stanovuje, že na litovskom území nesmú byť umiestnené zbrane hromadného ničenia ani vojenské základne cudzích štátov.
Litovský parlament 22. septembra po prerokovaní podporil návrh na vypustenie tohto ustanovenia. Za hlasovalo 99 poslancov, proti bolo 13 a päť sa zdržalo. Potvrdzuje to aj oficiálny záznam litovského parlamentu.
Nosovič vo svojom texte tvrdil, že prípadný vojenský konflikt v Pobaltí by sa vzhľadom na geografické podmienky zásadne líšil od vojny na Ukrajine.
„Nejde ani o to, či dlho alebo rýchlo. Je jasné, že rýchlo: vojenský konflikt v Pobaltí jednoducho pre geografiu nemôže byť rovnaký ako na Ukrajine,“ napísal.
Práve z tejto úvahy pochádzal provokatívny titulok o ďalšej ruskej „špeciálnej vojenskej operácii“, ktorá má byť podľa autora „veľmi krátka“.
Spomenul rakety s „príslušnou náložou“
Ešte závažnejšia bola ďalšia časť komentára. Nosovič uvažoval, že ak by sa otázka bezpečnosti posunula do jadrovej roviny, Rusko by podľa neho nemuselo do Pobaltia ani vyslať pozemné jednotky.
„Rusko si môže dovoliť dokonca odmietnuť nasadenie pozemného kontingentu. Iba rakety s príslušnou náložou,“ napísal.
Výraz „príslušná nálož“ autor použil bezprostredne po zmienke o „jadrovej hrozbe“. Jeho text preto viaceré médiá interpretovali ako narážku na možnosť použitia jadrových hlavíc.
Nosovič zároveň prirovnával situáciu Litvy k Ukrajine a tvrdil, že prípadné jadrové hlavice niekoľko hodín cesty od Minska a Kaliningradu by pre Rusko predstavovali ďalšiu zásadnú bezpečnostnú výzvu.
Litva zatiaľ jadrové zbrane nepovolila
V tomto bode je však potrebné odlíšiť Nosovičovu rétoriku od toho, čo sa vo Vilniuse skutočne stalo.
Litva nerozhodla o rozmiestnení jadrových zbraní na svojom území. Jej parlament zatiaľ iba posunul ďalej ústavnú zmenu, ktorá by odstránila existujúci zákaz zbraní hromadného ničenia a zahraničných vojenských základní.
Na definitívne prijatie zmeny sú potrebné ešte dve hlasovania s najmenej trojmesačným odstupom. V oboch musí návrh podporiť najmenej 94 zo 141 poslancov. Prvé hlasovanie o samotnom prijatí zmeny je naplánované na 6. októbra, konečné na 12. januára.
Litovský námestník ministra obrany Karolis Aleksa navyše uviedol, že zrušenie zákazu samo osebe neznamená rozmiestnenie jadrových zbraní v Litve. Podľa neho sa s takým krokom v čase mieru nepočíta; zmena by však odstránila právnu prekážku pre prípad krízy, vojny alebo kolektívnej obrany NATO.
Predseda parlamentu Juozas Olekas zmenu obhajuje tým, že jadrové odstrašenie je súčasťou kolektívnej obrany NATO a súčasné ústavné obmedzenie podľa neho nezodpovedá zmenenému bezpečnostnému prostrediu.
Článok z RIA Novosti zmizol
Nosovičov komentár sa v piatok ráno objavil priamo na stránke RIA Novosti. Neskôr však prestal byť dostupný. Jeho odstránenie zaznamenalo viacero ruských a nezávislých médií.
RIA Novosti tak zo svojho webu odstránila text, v ktorom autor nielen predpovedal ďalšiu ruskú „špeciálnu vojenskú operáciu“, ale otvorene rozoberal aj možnosť raketového úderu na krajinu NATO.
Samotná publikácia však nebola oznámením, že Rusko pripravuje útok na Litvu. Išlo o komentár konkrétneho autora zverejnený ruskou štátnou agentúrou.
To je podstatný rozdiel aj vzhľadom na oficiálnu líniu Moskvy. Ruský prezident Vladimir Putin ešte 19. septembra tvrdil, že Rusko nemá v úmysle napadnúť Európu, a obvinil európskych politikov z vykresľovania Ruska ako hrozby.
