BRUSEL - Jedenásť členských krajín Európskej únie vrátane Nemecka a Francúzska vyzvalo na preskúmanie možností, ako v zahraničnej politike prejsť od jednomyseľného rozhodovania ku kvalifikovanej väčšine. Slovensko medzi signatármi výzvy nie je a dlhodobo sa stavia proti takémuto kroku. Informuje o tom stanica Euronews.
Výzvu na zrušenie „obštrukčného“ veta podpísali Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko. List adresovali šéfke diplomacie EÚ Kaje Kallasovej a zaslali ho aj členským štátom, ktoré sa k iniciatíve nepripojili. „Kultúra konsenzu v Únii je dôležitým zdrojom jej legitimity. Preto sa naďalej usilujeme o dosiahnutie konsenzu všade, kde je to možné,“ uviedli signatári. Zároveň však podľa nich treba zabezpečiť, aby konsenzus podporoval spoločné kroky, a nie im bránil.
Krajiny poukazujú na zmenené bezpečnostné prostredie, rastúcu strategickú konkurenciu a snahy o oslabenie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Schopnosť EÚ brániť svoje hodnoty a záujmy podľa nich závisí od toho, či dokáže rýchlo a účinne využiť svoju spoločnú politickú, ekonomickú a diplomatickú váhu.
Zneužívanie práva veta
V zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ sa v súčasnosti uplatňuje jednomyseľnosť. Každá členská krajina tak môže zablokovať rozhodnutie ostatných. Podľa signatárov tento systém v minulosti viedol k situáciám, keď jednotlivé štáty využívali veto na presadzovanie vlastných záujmov. Tento problém sa opakovane prejavoval počas 16-ročného pôsobenia maďarského premiéra Viktora Orbána vo funkcii. Pred aprílovým odchodom z postu Orbán pravidelne vyvolával nevôľu svojich partnerov v EÚ využívaním práva veta na získanie ústupkov. Veto na presadenie svojich záujmov využil niekoľkokrát aj slovenský premiér Robert Fico.
Signatári navrhujú dodržiavať zásadu lojálnej spolupráce a vzájomnej solidarity a častejšie využívať konštruktívne zdržanie sa hlasovania ako alternatívu k vetu. Zahraničnopolitické rozhodnutia by podľa nich zároveň nemali byť podmieňované otázkami, ktoré s nimi „podstatne nesúvisia“. Zároveň vyzývajú na preskúmanie možností, ktoré ponúkajú zmluvy EÚ na prechod od jednomyseľného rozhodovania ku kvalifikovanej väčšine. Podľa nich by členská krajina mala takýto krok zablokovať iba v prípade, že na to uvedie „opodstatnené zásadné dôvody“.
Proti obmedzeniu práva veta v zahraničnej politike sa však dlhodobo stavia viacero krajín vrátane Slovenska. Fico v minulosti odmietol zrušenie práva veta v EÚ s tým, že by išlo o ústup od demokratických princípov, ktorý by podľa neho mohol viesť k rozkladu európskeho projektu. Zároveň varoval, že zrušenie práva veta spolu s potrestaním krajín presadzujúcich suverenitu môže vytvoriť „novú železnú oponu“.
