ASTANA - Kazachstan bojuje so suchom a nedostatkom vody netradičným spôsobom. Nad poľnohospodárskymi oblasťami začal využívať tzv. cloud seeding – technológiu, ktorá má podporiť vznik dažďa. Krajina si od nej sľubuje záchranu úrody. Experiment však vyvoláva otázky a obavy v susedných štátoch.
Sucho a nedostatok vody začínajú byť v Kazachstane natoľko vážnym problémom, že krajina sa rozhodla vyskúšať technológiu umelého vyvolávania zrážok. V južnom Turkestanskom regióne preto od mája prebieha projekt, ktorého cieľom je zvýšiť množstvo dažďa nad rozsiahlymi poľnohospodárskymi územiami, píše web RTÉ. Ide o prvý projekt svojho druhu v Strednej Ázii.
Technika známa ako cloud seeding, teda "zasievanie oblakov", však neznamená, že vedci dokážu vytvoriť dážď z úplne jasnej oblohy. Lietadlá musia najskôr nájsť vhodné oblaky, ktoré už obsahujú dostatok vlhkosti. Do nich následne vypúšťajú drobné častice, napríklad špeciálne soli, ktoré podporujú zrážanie vody. Kvapôčky sa vďaka nim zväčšujú a pri vhodných podmienkach môžu spadnúť na zem ako dážď.
Umelý dážď môže zvýšiť množstvo zrážok približne o 10 až 20 percent
Kazachstan technológiu využíva najmä v oblasti, ktorá patrí medzi najviac postihnuté suchom. Projekt má pomôcť zavlažovať viac ako 900-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, zvýšiť hladiny zásobníkov vody a zmierniť škody na úrode. Podľa dostupných odhadov môže siatie oblakov za vhodných podmienok zvýšiť množstvo zrážok približne o 10 až 20 percent.
Na projekte Kazachstan spolupracuje so Spojenými arabskými emirátmi, ktoré majú s úpravou počasia dlhoročné skúsenosti. Experti z Emirátov pomáhajú miestnym meteorológom, pilotom a technikom a učia ich, ako vyhľadávať vhodné oblaky a správne načasovať zásah.
Za projektom však nestojí iba snaha zachrániť úrodu. Turkestanský región zápasí s dlhodobým nedostatkom vody a minulý rok podľa miestnych predstaviteľov zaznamenal obdobie, keď osem mesiacov nepršalo. Úrady zároveň priznávajú, že samotné umelé vyvolávanie zrážok problém nevyrieši. Potrebné sú aj opravy zavlažovacích kanálov a modernejšie systémy, keďže časť vody sa stráca pre zastaranú infraštruktúru.
Nejde pritom o technológiu, ktorá by bola úplne nová. "Cloud seeding" sa vo svete využíva už desaťročia a podľa Svetovej meteorologickej organizácie ho používajú desiatky krajín. Jeho účinnosť však výrazne závisí od konkrétnych podmienok a vedci stále upozorňujú, že presný rozsah jeho účinku sa dá len ťažko zmerať.
Obavy susedných krajín
Najväčšiu pozornosť teraz vyvolávajú obavy susedných krajín. V Strednej Ázii totiž voda predstavuje čoraz citlivejšiu tému a niektorí predstavitelia sa obávajú, či zásahy do atmosféry nemôžu ovplyvniť vodnú bilanciu aj za hranicami Kazachstanu. Ozývajú sa dokonca hlasy o možnom „kradnutí dažďa“.
Atmosférickí vedci však takéto obavy zatiaľ nepodporujú. Podľa odborníkov je účinok siatia oblakov veľmi lokálny a neexistujú dôkazy, že by umelé zvýšenie zrážok v jednej krajine spôsobilo sucho v susednej. Zároveň však zostáva otvorená otázka, aké môžu byť dlhodobé dôsledky rozsiahlejšieho využívania podobných technológií a či by sa na ich používaní nemali susedné štáty vopred dohodnúť.
Ako sa na umelý dážď pozerá WMO?
K technológii "cloud seeding" sa vyjadrila aj Svetová meteorologická organizácia (WMO). Tá ju ani nepodporuje, ani neodmieta – zdôrazňuje však, že jej účinnosť závisí od konkrétnych podmienok a typu oblakov. Podľa WMO existujú vedecké dôkazy, že pri niektorých druhoch oblakov môže "zasievanie" zvýšiť množstvo zrážok, no výsledky experimentov nie je možné automaticky preniesť do iných oblastí. Organizácia zároveň upozorňuje, že z jasnej oblohy sa dážď vyrobiť nedá a technológia nedokáže vytvárať rozsiahle dažďové systémy či presúvať vodnú paru na veľké vzdialenosti.
WMO preto volá po ďalšom výskume a dôkladnom vyhodnocovaní projektov. Práve prirodzená premenlivosť oblakov a počasia totiž spôsobuje, že je mimoriadne ťažké presne určiť, koľko dažďa vzniklo vďaka zásahu človeka a koľko by ho spadlo prirodzene.
