FRANKFURT – Platíme mobilmi, hodinkami či kartami a bankovky vyťahujeme z peňaženiek čoraz menej. Napriek tomu ich je v obehu stále viac. Európania totiž hotovosť prestávajú vnímať iba ako spôsob platenia. Pre mnohých sa stáva poistkou pre prípad, že príde kríza a digitálne platby jednoducho prestanú fungovať.
Bankovkami platíme menej, doma ich však pribúda
Na zaujímavý paradox upozornil hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky (ECB) Philip Lane počas konferencie MacGill Summer School v Írsku. Hoci význam hotovosti pri každodenných platbách klesá, celkový objem bankoviek v obehu naďalej rastie.
„Celkový objem bankoviek naďalej rastie,“ povedal Lane podľa britského denníka The Guardian. Zároveň upozornil, že pri samotných transakciách používanie bankoviek klesá.
Čísla sú výrazné. Hodnota eurobankoviek v obehu vzrástla z približne jedného bilióna eur v roku 2016 na 1,6 bilióna eur v júni 2026. V súčasnosti je v obehu viac ako 31 miliárd bankoviek, kým tesne pred pandémiou v roku 2019 ich bolo približne 24 miliárd. Najrozšírenejšia bola vlani 50-eurová bankovka, nasledovala stovka.
Vojna ukázala, čo dokáže strach
Že ľudia v neistých časoch siahajú po fyzických peniazoch, nie je iba dojem. Európska centrálna banka tento jav podrobne skúmala po ruskej invázii na Ukrajinu.
Jej analýza ukázala mimoriadny nárast dopytu po eurobankovkách bezprostredne po začiatku vojny. Obzvlášť výrazný bol v krajinách geograficky blízkych Ukrajine. Medzi štátmi s extrémne zvýšeným dopytom ECB uviedla Slovensko, Estónsko, Litvu a Fínsko. Zvýšený záujem zaznamenali aj Rakúsko, Nemecko, Lotyšsko či Slovinsko.
Ľudia pritom vyhľadávali najmä bankovky vyšších nominálnych hodnôt – 100 a 200 eur –, ktoré sa častejšie používajú ako uchovávateľ hodnoty než na bežné nákupy. ECB tento vývoj spájala s preventívnym správaním vyvolaným geopolitickým rizikom.
Kyberútok môže odstaviť kartu aj mobil
Vojenský konflikt však nie je jediným dôvodom. Európanov znepokojujú aj kybernetické útoky, rozsiahle výpadky elektriny, povodne, búrky či lesné požiare. Pri niektorých z týchto udalostí môžu prestať fungovať platobné terminály, bankomaty alebo mobilné aplikácie.
Práve skúsenosti z rôznych kríz ukázali, že hotovosť dokáže v kritickej chvíli fungovať ako záložný platobný systém. ECB analyzovala okrem pandémie a vojny na Ukrajine aj rozsiahly výpadok elektriny na Pyrenejskom polostrove z apríla 2025. Vo všetkých týchto prípadoch zaznamenala prudké zvýšenie dopytu po fyzických peniazoch.
Štáty radia: Majte doma peniaze
Niektoré európske krajiny preto svojim obyvateľom priamo odporúčajú, aby mali doma určitú hotovostnú rezervu.
Podľa The Guardian Rakúsko, Fínsko, Nemecko, Švédsko a Holandsko odporúčajú domácnostiam držať približne 70 až 100 eur, aby dokázali zaplatiť za základné potreby počas prvých 72 hodín krízovej situácie, keď elektronické platby nemusia fungovať.
Súvisí to so širšou európskou snahou pripraviť obyvateľstvo na mimoriadne udalosti. Do núdzovej zásoby na tri dni patria okrem hotovosti aj voda, trvanlivé potraviny či rádio.
Hotovosť nechcú nechať zmiznúť
Rastúce zásoby bankoviek pritom neznamenajú návrat Európanov k plateniu hotovosťou. Pri bežných nákupoch pokračuje presun ku kartám, mobilom a ďalším elektronickým spôsobom platenia.
ECB však upozorňuje, že hotovosť má vlastnosti, ktoré digitálne platby úplne nenahradia. Na uskutočnenie platby nepotrebuje fungujúcu tretiu stranu ani elektronickú infraštruktúru. Aj preto ju centrálna banka považuje za dôležitú súčasť pripravenosti na krízové situácie.
Profesorka University College Cork Olive McCarthyová pre The Guardian upozornila aj na ďalší paradox. Ak majú bankovky poslúžiť v čase krízy, spoločnosť musí zabezpečiť, aby zostali použiteľné aj v normálnych časoch. Hotovosť je navyše dôležitá pre seniorov, ľudí bez prístupu k digitálnym službám či ďalšie zraniteľné skupiny.
Európa sa tak ocitá v nezvyčajnej situácii. Čoraz menej ľudí bankovkami každodenne platí, no čoraz viac peňazí zostáva odložených pre chvíľu, keď karta alebo mobil nemusia stačiť.
