KIEL – Vyzerá ako medúza, dokáže svetielkovať a v núdzi požiera dokonca vlastné potomstvo. Rebrovka americká sa čoraz viac šíri Baltským morom a odborníci upozorňujú, že invázny živočích môže narušiť tamojší ekosystém. Pre človeka nebezpečný nie je. Oveľa horšou správou je pre ryby – živí sa ich ikrami a larvami a zároveň im konkuruje o potravu.
Do Európy pricestovala loďami
Rebrovka americká (Mnemiopsis leidyi) pochádza zo západného Atlantiku. Do európskych vôd sa dostala pravdepodobne v balastnej vode lodí a v 80. rokoch sa objavila v Čiernom mori. V Baltskom mori ju vedci prvýkrát zaznamenali v roku 2006.
Odvtedy sa jej podmienky v oblasti zlepšujú. Odborná správa HELCOM z marca tohto roka zaradila rebrovku medzi nepôvodné druhy, ktorým môže prospievať klimatická zmena. Významnú úlohu pritom zohráva najmä rastúca teplota vody.
Na jej súčasné šírenie upozornil koncom júla aj Euronews, podľa ktorého jej pomáhajú oblasti s veľmi nízkym obsahom kyslíka. Tie predstavujú vážny problém pre mnohé pôvodné morské organizmy, rebrovka ich však dokáže znášať lepšie.
Tisíce vajíčok denne
Jej veľkou zbraňou je schopnosť mimoriadne rýchlo sa rozmnožovať. Rebrovka je hermafrodit a môže sa samooplodniť. Pri dostatku potravy dokáže podľa rakúskeho denníka Kronen Zeitung vyprodukovať až 8-tisíc vajíčok denne.
Dospelé jedince sa živia zooplanktónom, ale požierajú aj rybie ikry a larvy. Tým môžu rybám škodiť dvakrát – likvidujú ich potomstvo a zároveň spotrebúvajú potravu, ktorou sa živia mladé ryby.
Invázia rovnakého druhu už v minulosti ukázala, čo dokáže. Po masívnom rozšírení v Čiernom mori sa Mnemiopsis leidyi podieľala spolu s nadmerným rybolovom a ďalšími environmentálnymi problémami na dramatickom narušení tamojšieho ekosystému.
Prečo „morský kanibal“?
Najkurióznejšia vlastnosť živočícha vysvetľuje jeho prezývku.
Keď sa podmienky zhoršia a potravy je nedostatok, dospelé rebrovky dokážu požierať vlastné larvy. Tie im poslúžia ako zdroj energie, ktorý im pomôže prežiť nepriaznivé obdobie. Práve odtiaľ pochádza označenie „morský kanibal“.
Napriek podobnosti s medúzou však rebrovka človeka nepopŕhli. Nemá totiž pŕhlivé bunky a pre plavcov nepredstavuje priame nebezpečenstvo. Pri väčšom výskyte však môže byť jej prítomnosť vo vode nepríjemná a pri pobreží sa môžu objavovať slizovité masy.
Hrozba „morského kanibala“ tak nespočíva v tom, že by útočil na dovolenkárov. Problém sa odohráva pod hladinou, kde môže jeho rastúca populácia zasiahnuť potravinový reťazec a sťažiť prežívanie pôvodných druhov.
