BRUSEL - Tisíce dronov, autonómna obranná zóna na hraniciach a údery proti vojenskej infraštruktúre ďaleko za frontom. NATO mení spôsob, akým chce brániť svoje východné krídlo pred prípadným ruským útokom. Nemecký Bild teraz opísal tri možné fázy konfliktu v Pobaltí.
Prvý úder by smeroval na rakety a protivzdušnú obranu
Nemecký denník Bild opisuje možný konflikt na základe nového dokumentu NATO Land Warfare Concept, na ktorého príprave sa vedúco podieľal americký major Andrew Pingrey.
Modelová situácia počíta s ruským útokom proti Litve, Lotyšsku alebo Estónsku pomocou rakiet, dronov a pozemných jednotiek.
Prvou úlohou NATO by podľa interpretácie Bildu bolo čo najrýchlejšie potlačiť ruské raketové útoky a protivzdušnú obranu. Do operácie by vstúpilo aliančné letectvo, rakety a bezpilotné lietadlá.
Medzi dôležité ciele by patrili ruské vojenské zariadenia v Kaliningradskej oblasti, ktorá leží medzi Poľskom a Litvou a predstavuje jednu z najviac militarizovaných oblastí v bezprostrednej blízkosti NATO.
Cieľom by bolo obmedziť schopnosť Ruska útočiť zo vzduchu ešte predtým, ako by sa jeho pozemné jednotky dostali hlbšie na aliančné územie.
Na hraniciach má vzniknúť zóna bez vojakov
Druhá časť konceptu ukazuje, ako výrazne vojna na Ukrajine mení predstavy NATO o budúcom bojisku.
Pozdĺž hraníc s Ruskom a Bieloruskom má vzniknúť rozsiahla obranná zóna, v ktorej by sa nachádzalo minimum aliančných vojakov. Priestor by namiesto nich pokrývali senzory, prekážky, drony a ďalšie automatizované systémy.
Takýto zámer potvrdil už v januári pre WELT brigádny generál NATO Thomas Lowin. Aliancia podľa neho chce vytvoriť „komplexný viacvrstvový obranný systém“ pozdĺž hranice s Ruskom a Bieloruskom.
„Cieľom je zlomiť postup nepriateľa,“ vysvetlil Lowin.
Útočiace jednotky by sa mali dostať do priestoru, kde ich senzory odhalia a následne proti nim zasiahnu vzdušné aj pozemné bezpilotné systémy. Obrana má protivníka spomaliť, usmerniť jeho pohyb do nevýhodných smerov a pripraviť podmienky na zásah klasických aliančných síl.
Tisíce dronov vytvoria „digitálne bojisko“
Projekt je súčasťou širšej Eastern Flank Deterrence Initiative (EFDI), ktorú NATO buduje od severného Fínska až po Čierne more.
Podľa WELT a Business Insider má vzniknúť rozsiahla digitálna sieť prepájajúca tisíce dronov, pozemné senzory, satelity a systémy umelej inteligencie.
Americký major Ben Schiff, ktorý pracuje na digitálnom jadre EFDI, vysvetlil, že jednotlivé národné systémy majú medzi sebou automaticky zdieľať informácie. Ak napríklad jeden senzor zachytí nepriateľský cieľ, údaje môže okamžite dostať systém schopný proti nemu zasiahnuť.
Vojenskí odborníci takýto prepojený systém označujú ako „kill web“.
Umelá inteligencia môže prevziať časť navigácie, sledovania či vyhodnocovania situácie. Rozhodnutie použiť smrtiacu silu však má podľa súčasných plánov zostať na človeku.
Tanky, delostrelectvo a bojové lietadlá preto z bojiska nezmiznú. NATO ich naďalej považuje za chrbticu obrany.
Tretia fáza by preniesla boj za hranice
Najkontroverznejšia je tretia časť scenára opísaného Bildom.
Ak by sa ruskú inváziu nepodarilo zastaviť na hraniciach, aliančné špeciálne jednotky by podľa denníka mohli pomocou dronov útočiť na vojenskú a logistickú infraštruktúru na území Ruska a Bieloruska.
Cieľmi by mohli byť letiská, mosty, železnice, vojenské základne či zbrojárske závody potrebné na zásobovanie inváznych jednotiek.
Bild opisuje aj možnosť vytvorenia vzdušného mosta, prostredníctvom ktorého by lietadlá nad ruským a bieloruským územím vysadzovali ďalšie drony určené na útoky proti vojenským cieľom.
V tejto fáze by sa podľa denníka NATO mohlo pokúsiť spolupracovať aj s Rusmi odmietajúcimi režim prezidenta Vladimira Putina.
Cieľom operácií by však podľa opísaného konceptu nebolo obsadzovanie ruského územia. Ich úlohou by bolo odrezať zásobovanie inváznych jednotiek a prinútiť ich ustúpiť z územia členských štátov NATO.
Pentagon brzdí špekulácie
Práve pri týchto dramatických scenároch je však potrebná dôležitá výhrada.
Predstaviteľ amerického ministerstva obrany pre Bild upozornil, že konkrétne predstavy o operáciách počas prípadnej vojny s Ruskom sú špekulatívne a nemožno ich považovať za oficiálne plány NATO alebo americkej armády.
Podstatou nového konceptu je podľa neho predovšetkým schopnosť rýchlejšie odhaliť pokus o preniknutie na územie aliancie a vo veľkom rozsahu využívať senzory a dáta.
Ani verejne dostupné materiály NATO neopisujú konkrétny trojfázový plán vojny s Ruskom. Dlhodobá vojenská koncepcia aliancie hovorí všeobecnejšie o prepájaní pozemných, vzdušných, námorných, kybernetických a vesmírnych schopností a o potrebe rozhodovať a reagovať rýchlejšie než protivník.
NATO nechce Rusko nechať na pochybách
Zverejňovanie základnej logiky obrany má zároveň slúžiť samotnému odstrašeniu. Potenciálny útočník má ešte pred začiatkom konfliktu vedieť, že prípadná invázia nebude znamenať iba boj s jednotkami stojacimi priamo na hraniciach.
Modernizácia východného krídla pokračuje aj organizačne. Reuters koncom mája informoval, že nemecko-holandský zbor NATO preberá velenie aliančných jednotiek v Estónsku a Lotyšsku. Rozdelenie doterajšej veliteľskej štruktúry má umožniť lepšie riadenie väčšieho počtu vojakov v Pobaltí.
NATO zároveň vychádza zo skúseností vojny na Ukrajine, kde drony, elektronický boj a rýchle prepojenie prieskumu so zbraňovými systémami zásadne zmenili spôsob vedenia pozemných operácií.
Výsledkom tak nie je tajný trojkrokový návod na vojnu s Moskvou, ale postupná prestavba obrany východného krídla. Jej základná myšlienka je jednoduchá: prípadný ruský útok zachytiť čo najskôr, spomaliť ho ešte pri hraniciach a útočiacim jednotkám znemožniť bezpečné zásobovanie z vlastného tyla.
