JERUZALEM – Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner sa v pondelok v Jeruzaleme stretol s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Ich schôdzka sa konala len niekoľko dní po tom, ako izraelský líder odmietol 15-bodový, Spojenými štátmi podporovaný plán ďalšieho postupu pri uplatňovaní dohody o prímerí v Pásme Gazy.
Rokovanie v Jeruzaleme podľa agentúry AP trvalo približne tri hodiny a nadviazalo na Kushnerovo dvojhodinové stretnutie s predsedom politického vedenia palestínskeho hnutia Hamas Chalílom Hajjom, ktoré sa konalo v nedeľu v Egypte. Spojené štáty sa v tejto fáze usilujú presvedčiť Izrael, aby 15-bodový plán schválil. V hre je osud približne dvoch miliónov Palestínčanov v Pásme Gazy, povojnová obnova enklávy a jej budúca správa.
Hamas uviedol, že s plánom súhlasí vrátane odzbrojenia, a vyzval sprostredkovateľov aj americkou administratívou vytvorenú Radu mieru, aby Izrael prinútili pripojiť sa k dohode. Ten však trvá na tom, že hnutie musí byť úplne odzbrojené ešte pred stiahnutím izraelských jednotiek z Pásma Gazy.
Izrael drží veľkú časť Gazy
Izraelská armáda v súčasnosti ovláda približne 60 percent územia enklávy. Netanjahu už skôr naznačil, že sú pripravení túto kontrolu rozšíriť. Nemenovaný diplomatický zdroj a ďalší zdroj oboznámený s rokovaniami uviedli, že sa na stretnutí s Netanjahuom zúčastnili aj bývalý britský premiér Tony Blair a osobitný predstaviteľ Rady mieru pre Gazu Nikolaj Mladenov. Izrael sa k rokovaniu bezprostredne nevyjadril, podotkla AP.
Rokovania v Káhire
Kushnerovo stretnutie s Hajjom sa v nedeľu v Káhire konalo za účasti predstaviteľov Egypta, Kataru a Turecka. Podľa zdrojov Hamasu Hajja požadoval, aby Izrael zastavil útoky na Pásmo Gazy a stiahol svoje jednotky k takzvanej žltej línii ešte pred začiatkom realizácie dohody. Takzvaná žltá línia však nikdy nebola presne vymedzená. Izraelské jednotky ju medzičasom prekročili a ovládajú približne 60 percent územia Pásma Gazy. Netanjahu v máji uviedol, že ďalším cieľom je rozšíriť kontrolu na 70 percent.
Izrael zároveň čelí stupňujúcemu sa diplomatickému tlaku: Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Jordánsko, Pakistan, Indonézia a ďalšie krajiny vrátane sprostredkovateľov prímeria v nedeľu vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom odsúdili odmietnutie plánu zo strany Izraela. Uviedli, že Izrael nesie zodpovednosť za marenie úsilia o dosiahnutie mieru v Pásme Gazy, a vyzvali Radu mieru aj Spojené štáty na prijatie konkrétnych opatrení na zabezpečenie realizácie dohody. V samotnom Pásme Gazy vyvolala Kushnerova návšteva zmiešané reakcie. Časť obyvateľov dúfa, že rokovania povedú ku koncu vojny, iní zostávajú skeptickí a pochybujú, že diplomatické iniciatívy prinesú konkrétny výsledok.
Gaza čaká na výsledok
Hamas by podľa plánu odovzdal zbrane palestínskemu technokratickému výboru, ktorý má prevziať správu územia. Hnutie však podmieňuje odovzdanie svojich najťažších zbraní vytvorením palestínskeho štátu. Plán zároveň počíta s vytvorením dôveryhodnej cesty k palestínskej štátnosti, čo súčasná izraelská vláda odmieta. Kým nebude plán schválený, pozastavené sú aj ďalšie časti dohody o prímerí vrátane obnovy Pásma Gazy a nasadenia medzinárodných síl, ktoré by oddeľovali izraelské jednotky od oblastí spravovaných palestínskym technokratickým výborom.
Izrael čakajú 27. októbra parlamentné voľby. Nie je jasné, či Netanjahu pred nimi podnikne rozhodujúce kroky smerujúce k naplneniu dohody o prímerí, keďže jeho vládnu koalíciu tvoria aj ministri presadzujúci voči Hamasu tvrdý postup. Situáciu navyše komplikuje blížiace sa výročie útoku palestínskych kománd vedených hnutím na juh Izraela zo 7. októbra 2023, ktorý spustil súčasnú vojnu.
