ATÉNY - Grécko v piatok čaká ďalšia vlna protestov. Krajina sa zmieta v pouličných nepokojoch a štrajkoch už odvtedy, ako vláda priznala, že pre pokračujúcu finančnú a rozpočtovú krízu v krajine bude musieť pristúpiť k znižovaniu verejných výdavkov.
Vo štvrtok vyšlo do ulíc Atén a Solúna asi 10 tisíc ľavicových demonštrantov. Na piatok aktivisti naplánovali aj protestné zhromaždenie pred parlamentom, kde sa očakáva, že poslanci za vládne Panhelenistické socialistické hnutie (PASOK) budú rokovať o balíčku ekonomických škrtov.
Premiér George Papandreou medzitým odletí do Nemecka na rozhovory s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, s ktorou chce okrem iného rokovať aj o detailoch finančnej pomoci Grécku. Papandreou chce však Merkelovej vyjadriť aj svoje znepokojenie nad "urážlivými" článkami o korupcii v jeho vláde, ktoré v týchto dňoch vychádzajú v nemeckej tlači. Premiér tak chce urobiť napriek tomu, že problém s rozbujnenou korupciou v krajine sám priznal. Papandreovi sa nepáčia ani štvrtkové vyhlásenia nemeckých politikov o tom, že Grécko by malo v súvislosti so svojím problémom splácať dlhy "predať svoje ostrovy". "Grécko musí predať svoje podiely vo firmách a tiež majetok, ako napríklad neobývané ostrovy," vyhlásil vo štvrtok nemecký poslanec za vládnych slobodných demokratov Frank Schäffler.
Masívna vlna štrajkov ochromila život v Grécku už minulý mesiac po tom, ako vysvitlo, že táto juhoeurópska krajina sa ocitla na pokraji finančného bankrotu a vláda musí pristúpiť k zoškrtaniu verejných výdavkov. Rozpočtový deficit Grécka za rok 2009 dosiahol takmer trinásť percent hrubého domáceho produktu. Schodok prekročil viac ako štvornásobne strop Európskej únie a trojnásobne prekonal pôvodné odhady. Celkový dlh Atén predstavuje asi 300 miliárd eur. Lídri EÚ sa preto vo februári dohodli na pláne finančnej pomoci Grécku s cieľom zabrániť prehĺbeniu krízy v 16-člennej eurozóne, neoznámili však žiadnu konkrétnu finančnú pomoc. Podľa aktuálnych informácií dostanú Atény finančnú pomoc dosahujúcu až 25 miliárd eur.
Grécko sľúbilo znížiť svoj rozpočtový deficit v tomto roku o štyri percentuálne body na úroveň 8,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Rozpočtový deficit krajiny sa v minulom roku zväčšil na úroveň 12,7 percenta HDP, čo je výrazne nad úrovňou 3 percent HDP, ktorú stanovila Európska únia.
