LONDÝN - Klimatické zmeny sú zodpovedné každý rok za smrť 300 000 ľudí a ročne stoja 125 miliárd dolárov (90 miliárd eur).
Vyplýva to zo štúdie Globálneho humanitárneho fóra (GHF), ktorá ako vôbec prvá vyhodnocuje dosah klimatických zmien na ľudstvo globálne. Fórum pritom zdôraznilo, že na svete je 325 miliónov najchudobnejších ľudí, ktorí trpia najviac.
GHF upozorňuje na vážnu situáciu v Bangladéši, kde milióny obyvateľov ohrozujú pravidelné záplavy a cyklóny, v Ugande so suchami ohrozujúcimi tamojších farmárov. Podľa štúdie môžu z dôvodu zvýšenia morských hladín zaniknúť ostrovy v Karibiku a Tichomorí. Takéto dôsledky sa môžu stať realitou aj napriek tomu, že 50 najmenej rozvinutých krajín iba necelým percentom prispieva na celosvetové uhlíkové emisie.
Pri prezentácii správy v Londýne bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan uviedol, že dokument poukazuje na nutnosť dosiahnutia "odvážnej postkjótskej dohody na ochranu sveta" na kľúčových medzinárodných rokovaniach o klimatických zmenách v decembri v Kodani. "Alternatívou je masový hlad, masová migrácia, masová chorobnosť a masová smrť," povedal predseda fóra Annan. "Ak politickí lídri neprijmú zodpovednosť za Kodaň, zostane im na pleciach zodpovednosť za úpadok ľudstva."
Podľa správy stúpne úmrtnosť do roku 2030 z dôvodu klimatických zmien takmer na pol milióna ročne a náklady budú predstavovať 300 miliárd dolárov. GHF v štúdii vyzvalo rozvojové krajiny, v ktorých predpovedá 99 percent obetí klimatických zmien, aby zásadne zvýšili úsilie v boji proti nim. Drvivú väčšinu úmrtí podľa GHF nespôsobujú prírodné pohromy, ale postupné environmentálne znehodnocovanie spôsobujúce problémy ako je podvýživa. Globálne humanitárne fórum vzniklo v roku 2007 a je zamerané na záležitosti týkajúce sa klimatických zmien. Správu podporila aj britská charitatívna organizácia Oxfam
GHF upozorňuje na vážnu situáciu v Bangladéši, kde milióny obyvateľov ohrozujú pravidelné záplavy a cyklóny, v Ugande so suchami ohrozujúcimi tamojších farmárov. Podľa štúdie môžu z dôvodu zvýšenia morských hladín zaniknúť ostrovy v Karibiku a Tichomorí. Takéto dôsledky sa môžu stať realitou aj napriek tomu, že 50 najmenej rozvinutých krajín iba necelým percentom prispieva na celosvetové uhlíkové emisie.
Pri prezentácii správy v Londýne bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan uviedol, že dokument poukazuje na nutnosť dosiahnutia "odvážnej postkjótskej dohody na ochranu sveta" na kľúčových medzinárodných rokovaniach o klimatických zmenách v decembri v Kodani. "Alternatívou je masový hlad, masová migrácia, masová chorobnosť a masová smrť," povedal predseda fóra Annan. "Ak politickí lídri neprijmú zodpovednosť za Kodaň, zostane im na pleciach zodpovednosť za úpadok ľudstva."
Podľa správy stúpne úmrtnosť do roku 2030 z dôvodu klimatických zmien takmer na pol milióna ročne a náklady budú predstavovať 300 miliárd dolárov. GHF v štúdii vyzvalo rozvojové krajiny, v ktorých predpovedá 99 percent obetí klimatických zmien, aby zásadne zvýšili úsilie v boji proti nim. Drvivú väčšinu úmrtí podľa GHF nespôsobujú prírodné pohromy, ale postupné environmentálne znehodnocovanie spôsobujúce problémy ako je podvýživa. Globálne humanitárne fórum vzniklo v roku 2007 a je zamerané na záležitosti týkajúce sa klimatických zmien. Správu podporila aj britská charitatívna organizácia Oxfam
