TEL AVIV - Izrael má záujem o normalizáciu vzťahov so Sýriou a Libanonom, povedal v pondelok izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar. Dodal, že Tel Aviv nebude rokovať o osude Golanských výšin, ktoré podľa neho zostanú súčasťou Izraela. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.
„Izrael má záujem o rozšírenie kruhu mieru a normalizácie v rámci abrahámovských dohôd,“ povedal šéf izraelskej diplomacie na tlačovej konferencii. Odkazoval pri tom na dohody z roku 2020, ktoré normalizovali vzťahy Izraela s Bahrajnom, Spojenými arabskými emirátmi a Marokom. „Máme záujem pridať Sýriu a Libanon, našich susedov, do kruhu mieru a normalizácie a zároveň chrániť bezpečnostné záujmy Izraela,“ konštatoval Saar.
Izrael podniká letecké útoky na juh Libanonu
Izrael takmer denne podniká letecké útoky na juh Libanonu napriek tomu, že v novembri uzavrel prímerie po 14 mesiacoch bojov s tamojším hnutím Hizballáh. Útoky podniká aj v Sýrii. Agentúra Reuters však v máji informovala, že Izrael a Sýria nadviazali priame kontakty s cieľom znížiť napätie a zabrániť konfliktu v pohraničnej oblasti.
O možnom rozšírení spomínaných dohôd vo štvrtok hovoril aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Vyhlásil, že po 12-dňovej vojne s Iránom vidí príležitosť na rozšírenie mierových dohôd.
Abrahámovské dohody
Abrahámovské dohody z roku 2020 sprostredkovali Spojené štáty počas prvého funkčného obdobia amerického prezidenta Donalda Trumpa. Šéf Bieleho domu v apríli tohto roka v rozhovore pre časopis Time vyjadril presvedčenie, že k abrahámovským dohodám sa v dohľadom čase pripojí aj Saudská Arábia.
Saar v pondelok hovoril aj o Golanských výšinách, ktoré podľa neho v rámci akejkoľvek mierovej dohody zostanú súčasťou štátu Izrael.
Izraelské jednotky prenikli do Golanských výšin po decembrovom zvrhnutí dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Väčšinu Golanských výšin obsadil Izrael počas arabsko-izraelskej vojny v roku 1967 a následne územie anektoval v roku 1981. Nárazníkovú zónu vytvorila OSN s cieľom oddeliť izraelské a sýrske jednotky.
