Andreas Gross, šéf misie vyslanej Parlamentným zhromaždením Rady Európy. (Zdroj: SITA)
MOSKVA - Ruské prezidentské voľby z nedele 2. marca vyvolali otázky ohľadne stavu demokracie v krajine. Konštatovali to dnes západní volební pozorovatelia.
Ako uviedol Andreas Gross, šéf misie vyslanej Parlamentným zhromaždením Rady Európy, došlo k "opakovaniu nedostatkov, ktoré sprevádzali parlamentné voľby v decembri minulého roka". Zároveň však skonštatoval, že výsledok odráža vo všeobecnosti vôľu obyvateľstva.
Nie všetci kandidáti mali podľa jeho slov náležitý prístup k médiám, "čím sa spochybnila spravodlivosť volieb". Ako poznamenal, voľby mali "charakter plebiscitu".
Gross už v stredu minulý týždeň avizoval, že hodnotenie nedeľňajších volieb zo strany jeho misie bude "tvrdé" a bude sa v ňom poukazovať na nedostatočnú možnosť výberu.
Svoju pozorovateľskú misiu zrušil Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktorý nebol spokojný s tým, aký počet pozorovateľov im ruská strana umožnila vyslať, ako aj s tým, aký čas budú môcť v krajine pôsobiť. Moskva akékoľvek obvinenia odmieta s tým, že pri vyjednávaní vyšla inštitúcii so sídlom vo Varšave v ústrety a jej rozhodnutie nevyslať pozorovateľov kritizuje.
Nie všetci kandidáti mali podľa jeho slov náležitý prístup k médiám, "čím sa spochybnila spravodlivosť volieb". Ako poznamenal, voľby mali "charakter plebiscitu".
Gross už v stredu minulý týždeň avizoval, že hodnotenie nedeľňajších volieb zo strany jeho misie bude "tvrdé" a bude sa v ňom poukazovať na nedostatočnú možnosť výberu.
Svoju pozorovateľskú misiu zrušil Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktorý nebol spokojný s tým, aký počet pozorovateľov im ruská strana umožnila vyslať, ako aj s tým, aký čas budú môcť v krajine pôsobiť. Moskva akékoľvek obvinenia odmieta s tým, že pri vyjednávaní vyšla inštitúcii so sídlom vo Varšave v ústrety a jej rozhodnutie nevyslať pozorovateľov kritizuje.
