LUBLIN - Vyhladzovací a koncentračný tábor Majdanek, ktorý koncom roka 1941 vybudovali na okraji poľského Lublinu, bol pôvodne určený pre sovietskych vojnových zajatcov, ktorí tiež pracovali a vo veľkom umierali už pri jeho stavbe. Vo februári 1943 sa ale účel tábora zmenil a Majdanek sa stal súčasťou "konečného riešenia židovskej otázky", ako znel v nacistickej terminológii názov pre program vyhladenia Židov, ktorých tu podľa odhadov zahynulo okolo 80-tisíc. Sovietske jednotky Majdanek po rýchlom postupe Červenej armády oslobodili pred 75 rokmi, 22. júla 1944.
Majdanek, ktorého bránami prešlo podľa historikov vyše 300-tisíc väzňov, väčšinou Židov a Poliakov, bol jedným z miest, kde nacisti používali na masové vraždenie Cyklón B. Len plynové komory ale niekedy na dokončenie ich neľudských plánov nestačili.
Na jeseň 1943 pri najväčšom Nemcami organizovanom masakru Židov počas druhej svetovej vojny prišli k slovu strelné zbrane. Od rána do neskorého popoludnia 3. novembra 1943 zahynulo v Majdanku a blízkych táboroch Trawniki a Poniatowa približne 43-tisíc židovských väzňov, ktorých postrieľali členovia SS a ich miestni pomáhači.
Ako vyhladzovací tábor fungoval Majdanek až do leta 1944, kedy sa k nemu začal približovať front. Nacisti sa pokúšali zakryť svoje zločiny, ale tábor sa im nepodarilo zničiť. Keď do neho vstúpili sovietski vojaci, stála väčšina zariadení na svojom mieste - a stojí doteraz, na pamiatku obetí tunajšieho vraždenia.
