PARÍŽ - Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy priznal porážku v dnešných prezidentských primárkach konzervatívcov, keďže na základe čiastkových výsledkov sa umiestnil na treťom mieste. Informovali o tom tlačové agentúry DPA a AP.
Sarkozy dnes vyhlásil, že v prípadnom druhom kole primárok dá hlas bývalému premiérovi Francoisovi Fillonovi, súčasnému favoritovi medzi konzervatívnymi uchádzačmi o prezidentský úrad. "Nie som zatrpknutý," povedal. "Chcem len to najlepšie pre našu krajinu," dodal.
Sarkozy naznačil, že sa stiahne z politického života. "Je čas, aby som sa začal s väčším zanietením venovať súkromnému životu a s menším zanietením verejnému životu," vysvetlil exprezident.Voľby šéfa Elyzejského paláca sa budú konať v roku 2017.
Po sčítaní približne 92 percent odovzdaných hlasov mal 62-ročný Fillon na svojom konte 44,2 percenta hlasov, uviedol organizátor primárok Thierry Solere. Expremiérovej predvolebnej kampani dominovali témy ako terorizmus a migrácia. Sľúbil napríklad zákaz adopcií homosexuálnymi dvojicami, referendum o systéme kvót pre prisťahovalcov, drastické zníženie počtu štátnych zamestnancov, zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 65 rokov či zníženie daní.
Juppé (71), premiér za prezidenta Jacquesa Chiraca v rokoch 1995-1997, sa umiestnil v primárkach druhý s 28,4 percenta hlasov. Tretí Sarkozy dostal 20,7 percenta. Konečné výsledky sa čakajú ešte dnes. Druhého kola prezidentských primárok konzervatívcov 27. novembra sa zúčastnia ako súperi dvaja expremiéri - Fillon a Juppé. Sarkozy zaujal v predvolebnej kampani populistický, tvrdý postoj voči moslimom a prisťahovalectvu.
Primárky sú vnímané ako test toho, ako vplývajú na francúzsku politiku teroristické útoky z posledných dvoch rokov, celoeurópska nacionalistická vlna a situácia v USA, napísala dnes tlačová agentúra AP. Víťaz druhého kola primárok konzervatívcov podľa predpovedí prevezme Elyzejský palác od názorovo rozdelených socialistov, ktorých popularita za vládnutia prezidenta Francoisa Hollanda prudko klesla.
Hlavným vyzývateľom konzervatívca bude zrejme líderka krajnej pravice Marine Le Penová, ktorá dúfa, že získa prezidentský úrad vďaka protiprisťahovaleckým a protimoslimským náladám voličov, čoraz viac nahnevaným aj na establišment.
