MOSKVA - Ruské letectvo zaútočilo na ciele v Sýrii, ktoré identifikovala Slobodná sýrska armáda (FSA). Je to dôkaz, že Rusko nebombarduje takzvanú umiernenú opozíciu, vyhlásil dnes šéf Kremľa Vladimir Putin. Ruská armáda však nečakane čelí vzbure.
Agentúra Reuters poznamenala, že FSA a Spojené štáty obviňujú Rusov z náletov na pozície FSA a zo striedmeho bombardovania militantov z organizácie Islamský štát (IS). Putin ale tvrdí, že Moskva s FSA spolupracuje. "Ruské vzdušné sily podnikli niekoľko úderov na ciele identifikované FSA. Vylúčili sme oblasti, o ktorých velitelia FSA uviedli, že sú pod ich kontrolou. Táto skutočnosť opäť potvrdzuje, že nebombardujeme takzvanú umiernenú opozíciu alebo civilné obyvateľstvo," konštatoval Putin.
Rusko má podľa jeho slov dostatok finančných a technických prostriedkov na to, aby pokračovalo v náletoch na islamistov tak dlho, pokiaľ sýrska armáda bude potrebovať jeho podporu. Zopakoval, že Moskva nebude diskutovať o politickej budúcnosti sýrskeho prezidenta Bašára Asada, keďže to je záležitosť samotných Sýrčanov.
Skupina ruských vojakov sa vzoprela zamýšľanému nasadeniu v Sýrii
Malá skupina ruských vojakov podala na vojenskej prokuratúre sťažnosť proti zámeru vyslať ich do Sýrie, kde by sa mohli zapojiť do bojov proti povstalcom. Agentúra Reuters informovala dnes o tomto "zriedkavom prejave neposlušnosti" s odvolaním sa na občianskoprávneho aktivistu a právnika zaangažovaných v danom prípade.
Nespokojnosť vyjadrili príslušníci zhruba 60-člennej jednotky protivzdušnej obrany, ktorých presunuli koncom augusta z domovskej základne na Sibíri do čiernomorského prístavu Novorossijsk. Tu im "zástupca generálneho štábu povedal, že budú musieť nastúpiť na lode a odísť do nepokojnej krajiny, kde by mohli byť nasadení do boja," povedal aktivista Sergej Krivenko, ktorý pomáha rodinám vojakov.
Podľa Reuters ich znepokojenie vychádzalo zo skúseností s pôsobením ruských vojakov na Ukrajine, kde sa Moskva k zadržaným alebo padlým vojakom verejne nepriznáva. Krivenko informoval, že nespokojenci požadovali, aby im bol rozkaz odísť do Sýrie vydaný písomne. Vojaci vysielaní do Sýrie totiž "pochopili, že je tu hrozba, že by sa mohli ocitnúť v rovnakej situácii" ako kolegovia na Ukrajine, doplnil právnik Ivan Pavlov.
Ruský prezident Vladimir Putin doteraz neoznámil začiatok pozemnej operácie v Sýrii, kde zatiaľ oficiálne útočí na povstalcov iba ruské vojenské letectvo. Vojaci vyslaní do tejto krajiny by tak zatiaľ nemali štatút bojovníkov.
Po tom, ako požiadavka na vydanie písomného rozkazu zostala nevypočutá, nakoniec štyria vojaci podali formálnu sťažnosť na prokuratúru, na čo ich velitelia podľa Krivenka zareagovali vyvíjaním nátlaku. Povedali, že "ich prípad postúpia Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) ako vlastizradu". Výsledkom bolo vrátenie časti jednotky naspäť na Sibír, zatiaľ čo zvyšok zostal v Novorossijsku, nie je však jasné, či už medzičasom neodišli do Sýrie.
Vojenská prokuratúra v Novorossijsku, kde bola sťažnosť podaná, odmietla poskytnúť vyjadrenie. Agentúre Reuters sa nepodarilo získať ani stanovisko ministerstva obrany, FSB alebo samotných vojakov.
