ATÉNY – Grécky najvyšší súd v stredu označil za protiústavné škrty dôchodkov bývalých zamestnancov v súkromnej sfére, o ktorých rozhodla tamojšia vláda v roku 2012. Predstavitelia súdu o tom informovali v stredu. Grécko znižovalo dôchodky v niekoľkých vlnách od roku 2010 v rámci úsporných opatrení, na ktorých sa dohodlo s medzinárodnými veriteľmi výmenou za finančnú pomoc.
Požiadavky veriteľov na ďalšie škrty dôchodkov sú hlavným sporným bodom, ktoré bránia dohode o uvoľnení zadržiavanej pomoci. Peniaze z programu, ktorý Atény čerpajú od EÚ a MMF, krajina potrebuje, aby sa vyhla platobnej neschopnosti.
Škrty z roku 2012 porušujú grécke zákony, ako aj Európsky dohovor o ľudských právach, pretože dôchodcom upierajú právo na dôstojný život, konštatoval súd podľa agentúry Reuters. Rozhodnutie sa netýka bývalých zamestnancov verejného sektora. V prípade, že penzijné fondy nebudú mať dosť peňazí na vyplatenie upravených dôchodkov, má potrebné zdroje podľa súdu poskytnúť vláda. Predstaviteľ ministerstva financií v Aténach pod podmienkou anonymity uviedol, že rozpočtové dopady vláda nedokáže vyčísliť, kým nebude mať k dispozícii oficiálne rozhodnutie.
Dôchodkové škrty z rokov 2010 a 2011 súd neoznačil za protiústavné, keďže boli prijaté za "mimoriadnych okolností". Vlani rovnaký súd zrušil rozhodnutie z roku 2012 o znižovaní miezd v polícii a ozbrojených silách. Ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa zvíťazila v januárových voľbách s programom rušenia úsporných opatrení a zvrátenia niektorých rozhodnutí o znižovaní miezd a dôchodkov.
Nemecko odmieta akýkoľvek nový program pre Grécko
Nemecko za akýchkoľvek okolností odmieta poskytnutie tretieho úverového programu Grécku. To platí aj v prípade, že sa Atény dohodnú s veriteľmi na odblokovaní zadržiavanej finančnej pomoci. Informuje o tom vo štvrtok nemecký denník Bild, pričom sa odvoláva na vládne zdroje. Do úvahy podľa denníka prichádza predĺženie súčasnej medzinárodnej úverovej dohody, ktorej platnosť končí tento mesiac.
Program by sa mohol doplniť o alternatívne zdroje, napríklad o 10,9 mld. eur, ktoré mali pôvodne slúžiť na záchranu gréckych bánk. To však nebolo potrebné a peniaze sa vrátili Európskemu nástroju finančnej stability (EFSF), tzv. dočasnému eurovalu, informuje denník. "Nechceme, aby naši ľudia vykrvácali iba preto, že tí, ktorí vládnu v Grécku, si nerobia svoju prácu," uviedol pre denník nemenovaný člen vlády.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová čelí vo svojej vládnej strane rastúcej opozícii voči akýmkoľvek novým záchranným programom pre Grécko. Dôvodom ja neochota Atén pristúpiť k ďalším reformám. Podľa zdrojov agentúry Reuters EÚ a Medzinárodný menový fond minulý týždeň vyzvali Atény na predaje štátneho majetku, škrty dôchodkov a rýchlejšie reformy na trhu prácu. To sú požiadavky, ktoré grécka ľavicová vláda označila za neakceptovateľné. Ak ich však Atény prijmú, mohli by im veritelia uvoľniť 10,9 mld. eur z EFSF. To by Grécku umožnilo splniť svoje záväzky za júl a august, uviedli zdroje.
