BRUSEL - Európska únia bola v poslednom desaťročí v znamení nárastu korupcie, politickej nestability a intolerancie: tak znie posolstvo skupiny socialistov a demokratov (S&D) v Európskom parlamente, ktorá pomohla zverejniť správu o výsledkoch prvého indexu merania demokracie na pôde EÚ.
Index demokracie v krajinách EÚ vypracoval britský think-tank Demos, ktorý sa už 20 rokov snaží priniesť politické dianie bližšie k ľuďom.
Analýza Demosu ukázala, že viaceré členské štáty EÚ utrpeli prudký pokles demokracie. Za najväčších odpadlíkov od princípov demokracie sa podľa tejto analýzy považuje Maďarsko a Grécko po prepuknutí finančnej a ekonomickej krízy.
Stav demokracie je na najvyššej úrovni na severe EÚ: najmenej obáv zo strany verejnosti voči demokratickým inštitúciám bolo zaznamenaných v Dánsku, Luxembursku a vo Švédsku.
Index demokracie v EÚ zároveň potvrdil, že demokracia sa v poslednom desaťročí posilnila aj v strednej Európe a vo východoeurópskych štátoch, pričom ako príklad sú uvádzané Slovinsko, Poľsko, Estónsko a Česká republika.
Z bývalého východného bloku krajín sa na druhom konci - medzi krajinami, kde demokratické princípy boli vo všetkých piatich sledovaných kategóriách vážne porušované - ocitlo Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko.
Bez poškvrny nezostali ani západoeurópske krajiny. Francúzsko je kritizované za kontroverznú politiku v oblasti slobody náboženského vyznania a Taliansko aj naďalej čelí problémom s korupciou, organizovaným zločinom a prepojením médií na politiku.
Analýza Demosu upozornila, že za posledných 15 rokov sa EÚ stala menej tolerantnou k menšinám, pričom po roku 2000 sa zhoršujú postoje obyvateľstva voči moslimským komunitám.
Kritika Británie sa týka iba jednej kategórie - tolerancie voči menšinám, kde sú najvypuklejšie problémy v otázke sociálneho kapitálu. Výsledky analýzy viedli k tomu, že Demos vyzval Európsku komisiu, aby pravidelne vypracovávala výročné správy zamerané na celkový rozvoj demokracie v EÚ.
V podobnom duchu sa počas prejavu o stave únie na septembrovom plenárnom zasadnutí EP v Štrasburgu vyjadril aj šéf európskej exekutívy José Manuel Barroso, keď povedal, že Európska komisia by mala mať nové sankčné právomoci na ustráženie princípov demokracie, pričom by vystupovala ako "nezávislý a objektívny rozhodca."
"Výsledky analýzy ukázali že mnohé členské štáty EÚ čelia zásadným výzvam demokracie, spravodlivosti a občianstva. Barrosov prejav predstavuje dôležitý vývoj tejto situácie, ale ak si chce EÚ plniť svoju úlohu strážneho psa demokracie, je potrebné urobiť oveľa viac," uviedol vedúci občianskeho programu v rámci Demos, Jonathan Birdwell, ktorý je autorom vypracovanej správy.
Birdwell upozornil, že pri zostavovaní indexu Demosu jeho autori dospeli k názoru, že neexistuje je dostatok údajov z členských krajín, aby sa dalo dôsledne a objektívne posúdiť, či sú všetky demokratické princípy dodržiavané.
To je podľa neho úlohou Európskej komisie, ktorá musí najprv pochopiť skutočný rozsah problémov v jednotlivých krajinách a až potom navrhnúť ich riešenie. "Vidíme znepokojujúci vývoj v mnohých krajinách, najmä v niektorých z najmladších členov EÚ. Je povinnosťou európskych inštitúcií zabezpečiť, že demokracia, základné práva a občianske slobody sú dodržiavané bez výnimiek," uviedol v tejto súvislosti predseda S&D Hannes Swoboda.
