BRATISLAVA - Vianoce ako sa patria. Také zažil v mladosti poslanec Obyčajných ľudí, keď mu rodičia kúpili prvý počítač, za ktorým potom sedel celé hodiny. S odstupom času spomína, že si až príliš potrpel na materiálnych veciach. Dnes si už ale uvedomuje pravú podstatu Vianoc.
Od malička sa im darí vianočné zvyky udržať. U Kadúcovcov majú na stole hojno. "Jedli sme oplátky s medom, občas aj rozkrojené jablko, kapustnicu alebo šošovicovú polievku alebo oboje, filé alebo kapra (alebo oboje), samozrejme s majonezákom. Naše zvyky sa dodnes nezmenili, rovnako ako môj apetít, s ktorým sa už nejaký čas chystám niečo robiť," zakončil Kadúc.
Poslanca za Obyčajných ľudí najviac potešili pod stromčekom hračky. "Asi ako väčšina detí, pod stromčekom som očakával hlavne hračky. Pamätám si, že keď som bol krpec, chcel som vždy to najlepšie. Nie vždy som to síce dostal, no rodičia sa neskutočne snažili, aby som bol šťastný. Keď sa na to pozerám spätne, až sa čudujem, ako veľmi som ľpel na materiálnych hodnotách. Bol som dieťa, snáď mi bude odpustené."
Keď bol malý, najviac ho potešil starý počítač. Ako každý chlapec, sedel za ním celé hodiny. No radosť mu urobila aj brankárska prilba. "Pamätám si niekoľko veci, ktoré ma veľmi potešili. Prvý počítač, 286-tka to tuším bola, tak ten ma úplne dostal. Bol som schopný za ním sedieť 24 hodín vkuse. Keďže som hrával hokej, nesmierne ma potešila nová brankárska prilba akú mal Vladislav Tretiak a Chris Osgood z Detroitu, pamätníci isto vedia o kom je reč. Často som dostával knihy, LEGO, svetre," porozprával nám o spomienkach Miroslav Kadúc.
