BRATISLAVA - Kandidátkou ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD) na predsedníčku Najvyššieho súdu (NS) SR je sudkyňa tohto súdu Jana Bajánková, ktorá pôsobí aj ako predsedníčka Občianskoprávneho kolégia NS SR. Borec o tom informoval dnes na brífingu. Bajánková bude vo voľbách šéfa NS, ktorý je zároveň aj predsedom Súdnej rady, kandidovať spolu so Štefanom Harabinom a Zuzanou Ďurišovou.
"Bajánkovú poznám ako pracovitú a rozhľadenú sudkyňu, ktorá ako predsedníčka Občianskoprávneho kolégia prejavila aj potrebné manažérske skúsenosti. Takisto poznám jej prácu z pôsobenia v komisii pre rekodifikáciu civilného práva procesného na ministerstve spravodlivosti," uviedol Borec. Minister ešte dnes popoludní nevedel, či Bajánková bude súhlasiť s kandidatúrou.
Myslí si, že ju "silno zvažovala". Borec tiež uviedol, že s ponukou na kandidatúru oslovil aj sudcov zo združenia Za otvorenú justíciu Elenu Berthotyovú a Miroslava Gavalca, oslovil aj bývalého predsedu NS SR Milana Karabína a hovoril aj so sudkyňou Janou Baricovou. "Každý zvažoval, nakoniec som dostal odpoveď, že nie,“ uviedol. Bajánková je tiež členkou Súdnej rady, zvolili ju do nej sudcovia. Podľa Boreca má všetky predpoklady na to, aby vykonávala funkciu predsedu NS SR.
"Zároveň považujem za výhodu, že JUDr. Bajánková bude vedieť normálnym spôsobom profesionálne komunikovať so všetkými sudcami NS SR. Pani doktorka Bajánková je kandidátka, ktorá má reálnu šancu uspieť v nadchádzajúcej voľbe," uviedol Borec.
"Za kandidátku na predsedu Najvyššieho súdu SR ma z radov oprávnených navrhovateľov v zmysle zákona o Súdnej rade navrhol minister spravodlivosti a traja členovia Súdnej rady Slovenskej republiky," uviedla v tlačovom vyhlásení Bajánková s tým, že prejavenú dôveru si váži.
"Súhlas s kandidatúrou som sa rozhodla udeliť najmä z nasledovných dôvodov. V máji 2012 som bola zvolená za členku Súdnej rady SR hlasmi 568 sudcov z 1160 hlasujúcich, čo bol druhý najvyšší počet získaných hlasov v uvedených voľbách," pripomenula.
"Pracovala som na súdoch všetkých stupňov a na Najvyššom súde SR som od roku 2006 predsedníčkou občianskoprávneho kolégia. Popri rozhodovacej činnosti sa venujem akademickej a vedeckej práci, publikujem v oblasti občianskeho práva, učím na vysokej škole a v súčasnosti pôsobím aj ako členka rekodifikačnej komisie pri Ministerstve spravodlivosti SR pre civilné právo procesné," dodala Bajánková.
"Dôveru, ktorú mám medzi sudcami, moje odborné zázemie, pracovitosť a nadobudnuté skúsenosti považujem za dobré východiská pre to, aby som ponúkla Najvyššiemu súdu SR nový štýl riadenia v záujme zvýšenia dôveryhodnosti tejto inštitúcie. Som presvedčená o tom, že je potrebné sústrediť sa na efektívnu organizáciu práce a najmä na zjednocovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR s cieľom posilniť právnu istotu v Slovenskej republike," konštatovala Bajánková
Na jej nomináciu reagovala reagovala exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. "Pred dvomi týždňami som vyzvala ministra spravodlivosti Boreca, aby využil svoju právomoc a nominoval kandidáta na post predsedu Najvyššieho súdu SR. Hovorila som, že nie je dôležité, či Štefan Harabin bude kandidovať, ale dôležité je, či sa niekto postaví voči nemu. Dnes má Harabin dvoch protikandidátov," uviedla.
Žitňanská v tejto súvislosti zdôraznila, že predsedu Najvyššieho súdu SR volí Súdna rada SR, ktorej polovicu tvoria sudcovia a druhú polovicu nominanti vlády, prezidenta a parlamentnej väčšiny.
"Bez nich nemôže byť zvolený žiadny z kandidátov, ktorí na post predsedu kandidujú," uviedla Lucia Žitňanská s tým, že či bude zvolený Štefan Harabin, Zuzana Ďurišová alebo nominantka ministra spravodlivosti Jana Bajánková, bude to vďaka hlasom ľudí, ktorých do Súdnej rady vybrala vláda Roberta Fica, prezident Ivan Gašparovič a strana Smer-SD.
"Zodpovednosť ministra Boreca za voľbu predsedu Najvyššieho súdu preto nekončí len nominovaním kandidáta, ale až voľbou predsedu súdu," poznamenala Žitňanská. Podľa ďalších slov poslankyne NR SR za Most-Híd, voľba predsedu Najvyššieho súdu SR bude o to dôležitejšia, že predseda NS SR môže zostať aj predsedom Súdnej rady a tej môže pribudnúť aj povinnosť zrealizovať plošné previerky všetkých sudcov na Slovensku.
"Ako to s novelou ústavy nakoniec dopadne, majú v rukách hlavne poslanci za Smer-SD a KDH, ale voľba predsedu Najvyššieho súdu, a predovšetkým to, ako sa v nej zachovajú nominanti vlády, prezidenta a parlamentnej väčšiny, môže veľa napovedať o ich skutočných úmysloch, a tým pádom aj o budúcnosti slovenského súdnictva," dodala Žitňanská.
Návrhy na kandidátov do volieb predsedu Najvyššieho súdu je možné posielať Kancelárii Súdnej rady SR do 28. apríla, teda ešte dnes. Okrem Bajánkovej a Harabina, ktorého ako prvá navrhla do volieb Sudcovská rada NS SR, kandiduje Zuzana Ďurišová, ktorú navrhlo združenie Za otvorenú justíciu (ZOJ). Voľby predsedu NS SR, ktorý je zároveň aj predsedom Súdnej rady SR, budú 19. mája. Súčasnému predsedovi NS aj Súdnej rady Harabinovi sa končí päťročné funkčné obdobie 23. júna.
Podľa súčasných pravidiel ho volia členovia Súdnej rady. Novela ústavy, ktorá je predložená do Národnej rady SR vládnym Smerom-SD a KDH, navrhuje, aby funkcie šéfov NS SR a Súdnej rady boli oddelené.
