BRATISLAVA - Minister práce Ján Richter (Smer-SD) ustúpil šéfke rezortu zdravotníctva Zuzane Zvolenskej (nominantka Smeru–SD) v otázke povinného preplácania vybraných zdravotníckych úkonov v sociálnych zariadeniach. Od ministerky dostal uistenie, že minimálne štátna zdravotná poisťovňa nebude tieto zariadenia ignorovať.
Novela o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú dnes schválila vláda, upravuje novú formu poskytovania zdravotnej starostlivosti, a to ošetrovateľskú starostlivosť sestier v takýchto zariadeniach. Richter pôvodne požadoval, aby poisťovne povinne zazmluvňovali takéto zariadenia. Zvolenská to odmietla ako diskrimináciu.
"Viete čo je pre mňa dôležité? Že som dostal isté ubezpečenia, že aj pokiaľ tam ostane tá formulácia 'môže', tak minimálne štátna zdravotná poisťovňa aj pod nejakým vplyvom pani ministerky bude mať ambíciu tieto úkony preplácať," uviedol Richter po rokovaní vlády.
So Zvolenskou sa dohodol na tom, že po roku spolu vyhodnotia situáciu. Minister má ambíciu, aby poisťovne v budúcnosti preplácali viac ako len deväť z celkovo 40 medicínskych výkonov v sociálnych zariadeniach. Nateraz však oceňuje aspoň čiastočnú zhodu s rezortom zdravotníctva.
Na krok vlády dnes zareagovalo Združenie zdravotných poisťovní (ZZP), ktoré navrhuje, aby sa novela odložila, pretože "prináša viac otázok ako odpovedí". "Vítame, že sa začína otvárať aj táto téma. Pre občanov by však bolo lepšie, keby sme ju vyriešili komplexne, keďže navrhované čiastkové riešenie prináša nemalé riziká," uviedla prezidentka ZZP Katarína Kalková.
"Poisťovne jednoznačne musia mať záujem starať sa aj o týchto klientov," reagovala na to ministerka Zvolenská. Podľa nej je pre poisťovne efektívnejšie starať sa o pacienta v sociálnom zariadení ako starostlivosť predražovať jeho premiestňovaním do ústavného zdravotníckeho zariadenia.
Zvolenská vysvetlila, že takýmto opatrením reaguje na starnutie populácie, čomu sa prispôsobuje počet akútnych a chronických lôžok. "Poisťovne v rámci plurality musia bojovať o klienta. Musia nám ukázať, že sa o svojich klientov vedia starať rovnako ako štát, keďže často deklarujú, že sú efektívnejšie a lepšie ako štát," doplnila ministerka.
ZZP navrhuje vytvoriť osobitný zákon pre túto problematiku, na príprave ktorého by sa zúčastnili všetky strany. Najväčšie riziko vidí v tom, že novela nekladie na zariadenia sociálnych služieb rovnaké nároky, aké dnes musia plniť poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.
Napríklad nebudú musieť sledovať indikátory zdravotnej starostlivosti a otázna podľa ZZP bude aj zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone povolania. "Pripomíname, že ide o zdravie a bezpečie občanov. Je preto namieste žiadať od týchto zariadení úplne rovnaké štandardy ako od ostatných poskytovateľov," podotkla v tlačovej správe prezidentka ZZP.
Novela reaguje tiež na strácanie sa detí v systéme. Pediatri preto majú po novom dostávať hlásenia z pôrodnice o narodení dieťaťa. Podľa návrhu matka v pôrodnici určí, kto bude pediatrom dieťaťa. V prípade, že nebude mať žiadneho vybraného, dieťa sa lekárovi pridelí podľa obvodu. Z nemocnice potom po prepustení pošlú lekárovi o dieťati správu.
Pediater bude mať povinnosť do troch dní od doručenia oznámenia vykonať prvú návštevu v domácnosti, kde dieťa býva. Pokiaľ by to nebolo možné, bude to musieť hlásiť sociálke. V súčasnosti sa úradom nehlásilo nič, keďže prehliadky u lekára nie sú povinné ako očkovanie.
Novela prináša aj povinnosť, aby matky, ktoré odídu po pôrode zo zdravotníckeho zariadenia bez súhlasu lekárov, nemocnice nahlasovali orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa návrhu, ktorý kritizujú viaceré mimovládne organizácie, sa tak má stať bez ohľadu na to, či matka odíde s dieťaťom alebo bez neho. Nemocnice budú musieť takéto prípady oznámiť bezodkladne. Právna norma by mala v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta platiť od júla 2014.
