BRATISLAVA - Autori novej Správy o slovenskej polícii hovoria o tom, že skresľovanie policajných štatistík je len jedným z problémov slovenskej polície. Nadácia Zastavme korupciu a týždenník Trend od januára zbierali svedectvá policajtov, aby zistili, prečo sa na Slovensku nedarí vyšetrovať veľké kauzy.
Po 18 rokoch polícii si mal major Michal Mika vypočuť vyhráźky od nového žilinského policajného šéfa Aurela Gonščáka. "Chcem vidieť žiadosť do civilu! Nedáš? Dobre, tak mám pripravené 4 disciplinárky za tie 3 dni, čo som tu," mal povedať Gonščák Mikovi.
Keď neustúpil, mali mu odobrať služobnú zbrať a ďalej nasledovali disciplinárne tresty a obvinenia zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Medzi žilinskými policajtmi sa hovorilo o tom, že major Mika má odísť do civilu preto, lebo na jeho miesto chcú niekoho iného. Rozhovor medzi Gonščákom a Mikom je zdokumentovaný na nahrávke.
Človek na všetko
Tá bola vyhotovená vlani v októbri. Počuť aj vyhrážky, že Mika môže skončiť v cele predbežného zaistenia. Dnes je stíhaný a obvinený na základe odposluchov, ktoré pôvodne vznikli v prípade, kde vystupoval ako svedok. Vraj vybavoval dopravné priestupky známych. Pozície sa však nevzdal. Mika ani Gonščák sa pre TREND nechceli k celej záležitosti vyjadriť.
Šéf žilinskej polície cez hovorkyňu ministerstva vnútra odkázal, že nemôže, lebo nahrávka ich rozhovoru je predmetom vyšetrovania. Zaoberá sa ňou policajná inšpekcia. Na celý prípad upozornila Správa o slovenskej polícii, ktorá hovorí o korupcii, politických nominantoch, či o skresľovaní policajných štatistík. Zo 16 oslovených policajtov je dnes 10 ešte v aktívnej službe. Sú to ľudia, ktorí majú odslúžených 15 a viac rokov.
„Ani jeden z oslovených policajtov si nevie predstaviť, že za súčasného stavu by sa mohlo podariť trestne stíhať vysoko postaveného verejného funkcionára. Funguje aj autocenzúra,“ upozorňuje správa. „Nadriadený má na oddelení človeka, u ktorého sa 90% vecí končí zastavením trestného konania, a to z dôvodu, že sa mu nechce zbierať dôkazy, je neschopný alebo vie, čo je želateľný výsledok. Pridelí mu politickú kauzu, a ani na neho nemusí tlačiť,“ opisuje bežnú prax jeden z oslovených policajtov.
Autocenzúra a prekážky v práci
Autocenzúra podľa šéfa nadácie Pavla Sibylu funguje tak, že ak má policajt na stole citlivý prípad, nepustí sa do neho s vervou. Vie, že narazí a môzu prísť disciplinárne konania a prekážky v práci, ktoré ich napokon odradia od pokračovania v prípade. Oslovení policajti hovorili aj o tom, ako sa manipulujú štatistiky. V prípade, ak ide o prípad, kde je pravdepodobnosť, že sa páchateľ dolapí, preklasifikuje sa to na závažnejší trestný čin.
Naopak, ak je šanca na objasnenie prípadu veľmi malá, nechajú "vychladnúť miesto činu". To znamená, že skutok preklasifikujú ako nehodu alebo menej závažnú trestnú činnosť. "Jeden z policajtov hovoril o prípade, kedy našli bezdomovca s podrezaným hrdlom, ale urobila sa z toho nehoda. Mal padnúť na ostrý drôt,“ opísala spoluautorka štúdie Trendu Zuzana Petková.
Nadácia Zastavme korupciu požiadala o stretnutie s policajným prezidentom Tiborom Gašparom, aby získala jeho reakciu na zistenia zo správy. „Myslím, že v tejto chvíli je môj názor pre Vás nepodstatný. Vy už aj tak máte pripravené, čo budete chcieť o tom písať. Vidím, že verejný lynč voči mojej osobe pokračuje,” reagoval podľa autorov správy Tibor Gašpar.
Polícia sa ostro ohradila
Polícia zaslala stanovisko, v ktorom sa ostro ohradila voči tvrdeniam, ktoré sa v Správe uvádzajú. Podľa nich sú nepravdivé a zavádzajúce. Svoje stanovisko polícia podložila len štatistikami, iné argumenty sa v stanovisku neuvádzajú.
Podľa polície je všetko výmysel a zavádzanie občanov. Rovnako to považujú za útoky na policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktoré sa vraj stupňujú v kontexte snáh odvolať ho.
Celé stanovisko polície
Chceme občanom pripomenúť, že od roku 2012 do konca roku 2017 klesla kriminalita z 90 351 trestných činov na 66 215 trestných činov, pričom polícia dosiahla aj najvyššiu objasnenosť a to 58,67%.
Rovnako poklesol počet lúpeží z 974 na 469, pričom objasnenosť bola 74,20%. Klesol počet krádeží vlámaním a to z 11 855 na 5 720, pokles polícia zaznamenala aj v počte krádeží motorových vozidiel z 2 546 na 1 525. O tom, že Slovensko je bezpečnejšou krajinou svedčí aj fakt, že počet vrážd klesol od roku 2012 z čísla 75 na 57.
O tom, že Slovensko sa stalo bezpečnou krajinou svedčí aj správa amerického ministerstva zahraničných vecí z januára tohto roku, v ktorej bolo Slovensko zaradené, na rozdiel od niektorých štátov západnej Európy, medzi krajiny prvej kategórie v rámci bezpečnosti. Počet usmrtených osôb pri dopravných nehodách klesol medzi rokmi 2012 až 2017 o 46 (v roku 2012 zomrelo 296 osôb, kým v roku 2017 zomrelo 250 osôb).
Počet nehôd pod vplyvom alkoholu taktiež klesol, o 158 (v 2012 bolo 1743 nehôd, v roku 2017 to bolo 1585 nehôd). Polícia nemôže manipulovať s počtom dopravných nehôd, počtom dopravných nehôd s následkom smrti, počtom lúpeží, krádeží či dokonca počtom vrážd.
Každé trestné konanie dozoruje prokuratúra a akákoľvek svojvoľná zmena kvalifikácie skutkovej podstaty zo strany polície nie je možná! Je to výmysel a zavádzanie verejnosti v snahe poškodiť pozitívne výsledky a činnosť Policajného zboru. Tieto útoky sa stupňujú v kontexte snáh odvolať prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara.
