PRAHA - Bojuje s rakovinou! Karlovi Gottovi (76) lekári diagnostikovali nádorové ochorenie lymfatických uzlín. Istý čas musel byť dokonca v úplnej izolácii. Napriek tomu sa však rozhodol zúčastniť galavečera Český slávik a dokonca poskytol aj otvorený rozhovor denníku Bild. Porozprával, ako sa cíti, aké nepriaznivé prejavy má jeho choroba a či myslí na smrť.
Český denník Blesk priniesol na svojich stránkach prepis rozhovoru, ktorý poskytol Karel Gott nemeckému Bildu. Otvorene porozprával o svojej chorobe.
Ako sa vám darí?
• Strieda sa to. Niekedy je dobre, potom zas zle. Každý pacient reaguje na chemoterapiu inak. Niekedy ma bolí žalúdok, potom zas kĺby. Ale to je dôkaz, že terapia zaberá.
Vnímate už nejaké zmeny?
• Pomaly mi vypadávajú vlasy. To som ale čakal. Teraz nie je čas na márnivosť. Ide o môj život. Keby lekári moju rakovinu odhalili o niekoľko týždňov neskôr, nebola by už žiadna šanca na moju záchranu.
Ako vám diagnózu oznámili?
• Lekár mi ukázal výsledky počítačovej tomografie. V oblasti brucha som videl len obrovskú čiernu škvrnu. Po prvej chemoterapii je teraz škvrna asi tretinová. Rakovina sa síce rozšírila, ale nezasiahla žiadne orgány. Lekári hovoria, že moja šanca na prežitie je 90 percent. Pevne verím, že sa uzdravím.
Myslíte tiež na smrť?
• Som pripravený na všetko. V nemocnici sa mi premietol celý môj život ako film. Pomyslel som si, že som videl celý svet, mal som pekný život a skvelú kariéru. Ak mám teraz odísť, tak to tak má byť a ja som pripravený.
Mali ste pred diagnózou nejaké symptómy?
• Mal som problémy s trávením a necítil som sa kvôli tomu dobre. Nebral som to ale veľmi vážne, čo bola určite chyba.
Budete zas vystupovať?
• V súčasnosti si neviem predstaviť, že by som niekedy znovu spieval. Môj hlas je proste príliš slabý. Moji lekári mi však sľúbili, že sa mi hlas vráti, rovnako ako ostatné životné sily. K tomu je ale ešte dlhá cesta.
Ako na diagnózu reagovala vaša rodina?
• Veľmi súcitne. Moja žena Ivana je zdravotná sestra a stará sa o mňa 24 hodín denne. Dodáva mi silu. Pred mojimi dcérami nechcem nariekať, všetko musí normálne fungovať ďalej. Keď som sa vrátil domov po prvej chemoterapii, správali sme sa k sebe rovnako. Normálne sme sa bavili a hrali hry.
Obmedzujete sa nejako v jedle a pití?
• Počúvam teraz svoje telo. Kedysi som si dával pohárik vína k jedlu, ale na víno už vôbec nemám chuť. Namiesto toho si teraz dám pohár piva. Jesť môžem ďalej to, čo chcem.
