BRATISLAVA - Ivan Gašparovič je bývalý, v poradí tretí prezident Slovenskej republiky. Vo svojej funkcii pôsobil od roku 2004, ako prvý slovenský prezident bol zvolený v dvoch nasledujúcich volebných obdobiach. Jeho funkčné obdobie sa skončilo 15. júna 2014 nástupom nového prezidenta Andreja Kisku. Gašparovič sa narodil 27. marca 1941 v Poltári. Je ženatý a má dve deti, syna Iva a dcéru Denisu.
Tretí prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v rokoch 1959 - 1964. V roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK. V roku 1964 nastúpil na Okresnú prokuratúru v Martine, neskôr na Mestskú prokuratúru v Bratislave.
V rokoch 1966 - 1989 pôsobil ako podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja. Zároveň od roku 1968 prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte UK. V roku 1989 sa stal spolupredsedom Fóra nezávislých právnikov Slovenska a v roku 1990 prorektorom Univerzity Komenského. V rokoch 1990 – 1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe.
V roku 1992 pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte UK a člen Vedeckej rady univerzity. V tom istom roku bol zvolený za predsedu Slovenskej národnej rady, podieľal sa na vzniku Ústavy SR. V rokoch 1994 - 1998 zastával post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a v marci až októbri 1998 bol poverený výkonom právomocí prezidenta SR. V tom istom roku bol poslancom Národnej rady SR, členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru NR SR, členom parlamentnej delegácie v Medziparlamentnej únii.
Od júla do októbra roku 2002 pôsobil ako nezávislý poslanec NRSR. V roku 2002 založil politickú stranu Hnutie za demokraciu (HZD), ktorej sa stal predsedom. V tom istom roku po skončení volebného obdobia a práce v slovenskom parlamente sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK. Na funkciu prezidenta Slovenskej republiky kandidoval v roku 2004. 17. apríla 2004 zvíťazil v druhom kole priamych volieb a 15. júna 2004 bol slávnostne inaugurovaný na post prezidenta SR.
Významné ocenenia
Počas výkonu funkcie hlavy štátu udelili Ivanovi Gašparovičovi čestný doktorát „Doctor Honoris Causa“ - Štátna moldavská univerzita, Ruská ekonomická akadémia G. V. Plechanova v Moskve a Univerzita v Mostare v Republike Bosna a Hercegovina. Ivana Gašparoviča ocenili Veľkou zlatou pečaťou - Sigillum Magnum aj na Bolonskej univerzite v Taliansku. Európska akadémia vied a umení prezidenta SR ocenila postom protektora EAVU. Ivan Gašparovič je držiteľom najvyšších zahraničných štátnych vyznamenaní. Významnou poctou je Veľký rytiersky kríž od britskej kráľovnej Alžbety II.
Veľký kríž občianskeho a vojenského čestného rádu Adolfa z Nassau mu udelil veľkovojvoda Luxemburského veľkovojvodstva Henri. Rad Izabely Kastílskej - Veľká reťaz, najvyššie španielske vyznamenanie mu udelil španielsky kráľ Juan Carlos I. Ivana Gašparoviča vyznamenala Portugalská republika Veľkou reťazou princa Henriquea a Estónska republika Radom Kríža Mariánskej zeme. Viestursov Rad predstavuje ocenenie zásluh Ivana Gašparoviča Litovskou republikou a Rad Troch Hviezd Lotyšskou republikou Ivan Gašparovič je držiteľom najvyššieho vyznamenania Chorvátskej republiky - Radu kráľa Tomislava so stuhou a Veľkou hviezdou ako aj Veľkej reťaze Záslužného rádu Talianskej republiky, či najvyššieho vyznamenania Kazašskej republiky.
Medzi ďalšie významné zahraničné ocenenia patrí Veľký kríž Radu holandského leva, cyperská Veľká reťaz Makariusa III. Grécko vyznamenalo zásluhy Ivana Gašparoviča Zlatým kľúčom od mesta Solún, Zlatou medailou Helénskeho parlamentu a Zlatou medailou za zásluhy mesta Atén. Postoje Ivana Gašparoviča ocenila Zlatou medailou aj Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave a Múzeum židovskej kultúry za zásluhy o rozvoj múzea mu udelilo Medailu Chatama Sofera. Ivan Gašparovič je aj čestným členom írskej Mestskej rady mesta Cork a čestné občianstvo mu udelia Veľká Lomnica, mesto Humenné a mesto Myjava.
Cenu obce Uhrovec dostal Ivan Gašparovič za osobný prínos v šírení dobrého mena a odkazu Alexandra Dubčeka zároveň so Zlatou medailou Spoločnosti Alexandra Dubčeka. Poľský prezident udelil Ivanovi Gašparovičovi ako výraz ocenenia za rozvoj intenzívnej dvojstrannej spolupráce najvyššie poľské vyznamenanie Rad Bieleho orla.
Ivanovi Gašparovičovi patrí za zásluhy o vznik Slovenskej republiky Rad Andreja Hlinku I. triedy a podľa Zákona o štátnych vyznamenaniach Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.
