Po cievnej mozgovej príhode som sa hanbila vyjsť medzi ľudí a takmer desať rokov som zostala doma. Zlom prišiel s pohybom. Dnes pravidelne cvičím v 365 Fit&Co a chcem svoju skúsenosť posunúť ďalej. Aj preto vznikol Beh Neporazených – aby sme ukázali, že návrat k pohybu a životu je možný a každý malý krok sa počíta.
Sú veci, o ktorých sa mi kedysi hovorilo veľmi ťažko. Jednou z nich bolo aj to, ako som sa po cievnej mozgovej príhode začala pozerať sama na seba.
Mala som 28 rokov, keď mi porážka zmenila život. Zrazu som musela riešiť veci, ktoré som predtým vôbec neriešila. Ako chodím, ako rozprávam, ako vyzerám. A hlavne to, čo si o mne myslia ostatní.
Človek po takejto udalosti nebojuje iba s fyzickými následkami. Veľká časť toho, čo sa deje, zostáva v hlave. Ja som sa za seba začala hanbiť. A hanba ma postupne dostala až do bodu, keď som sa na približne desať rokov prakticky zavrela doma.
Nebolo to preto, že by som nechcela žiť. Práve naopak. Chcela som fungovať ako predtým, len som nevedela, ako sa medzi ľudí vrátiť. Postupne som však pochopila, že ak budem stále čakať na deň, keď sa budem cítiť úplne dobre a sebavedomo, možno sa toho nikdy nedočkám. Musela som začať malými krokmi. Jedným z nich bol pohyb.
Dnes chodím takmer každý deň do 365 Fit&Co v Eurovei. A úprimne, práve toto miesto mi v mojom návrate veľmi pomohlo. Nie je to pre mňa iba priestor, kde si idem zacvičiť. Je to miesto, kam som začala pravidelne chodiť medzi ľudí. Miesto, kde som sa postupne prestala kontrolovať a riešiť, kto sa na mňa pozerá. Začala som sa sústrediť na seba, na svoje telo a na to, čo dokážem.
A možno práve toto je na pohybe najdôležitejšie. Nie to, koľko zdvihnete, koľko kilometrov odbehnete alebo ako vyzeráte v zrkadle. Ale to, že si postupne začnete veriť.
V 365 Fit&Co mám rada aj to, že tam človek nemusí nič dokazovať. Stretnete tam ľudí, ktorí trénujú na výkon, ale aj takých, ktorí si jednoducho prišli zacvičiť, rozhýbať sa alebo urobiť niečo pre svoje zdravie. Každý môže začať tam, kde práve je. A presne to som potrebovala aj ja.
Postupne som zistila, že moje telo dokáže oveľa viac, ako som si po porážke myslela. Nie všetko ide ľahko a nie každý deň je dobrý. Ale každý pohyb mi pripomína, že stále môžem niečo ovplyvniť.
A spolu s telom sa začala meniť aj hlava.
Dnes už sa nehanbím ísť medzi ľudí tak ako kedysi. Nečakám, kým budem dokonalá. A hlavne už nechcem, aby strach z toho, čo si o mne niekto pomyslí, rozhodoval o tom, čo budem alebo nebudem robiť.
Práve preto vznikol aj Beh Neporazených. Chcem rozhýbať ľudí, ktorí možno rovnako ako ja dlho čakali na správny moment. Ľudí po cievnej mozgovej príhode, ich rodiny, ale aj všetkých, ktorí si myslia, že šport alebo pohyb nie sú pre nich.
10. októbra sa stretneme na Behu Neporazených. Nebude dôležité, kto príde prvý. Pre niekoho bude víťazstvom desať kilometrov, pre iného päť. Niekto možno prejde iba časť trasy. A niekto sa možno postaví na štart po prvýkrát po veľmi dlhom čase.
Presne o tom to celé je. Ja som sa kedysi zavrela doma na desať rokov, pretože som sa za seba hanbila. Dnes chodím takmer každý deň do fitka a snažím sa svojou skúsenosťou ukázať aj ostatným, že návrat je možný.
Nemusíte začať veľkým výkonom. Stačí začať pohybom. A možno zistíte, že spolu s telom sa začne hýbať aj váš život.
- reklamná správa -
