„Syn sa prebral z bezvedomia, chcel sa postaviť a zistil, že má nohu na polovicu,“ spomína moderátorka Mariana Ďurianová na moment, ktorý by nechcel zažiť žiaden rodič. V otvorenom rozhovore s detským chirurgom MUDr. Reném Jágerom z NÚDCH na Kramároch rozoberajú, prečo sú detské zlomeniny iné než tie dospelé a prečo Slovensko stále čaká na svoje traumacentrá.
Detské ihriská a školské dvory sú miesta plné radosti, no stačí sekunda a život sa obráti naruby. Syn Mariany Ďurianovej, Roman, doplatil na športový zápal počas futbalového zápasu. Výsledkom bola jedna z najťažších zlomenín – zlomenina stehennej kosti.
Polytrauma: Keď ide o minúty
Detský chirurg MUDr. René Jáger v podcaste vysvetľuje pojem, ktorý naháňa hrôzu: polytrauma. Nejde len o jednu zlomeninu, ale o vážne poškodenie minimálne dvoch systémov, ktoré ohrozujú život.
„Polytrauma u detí je špecifická. Je jej menej ako u dospelých, ale práve preto musíme byť na ňu neustále pripravení a trénovaní. Je to systémové ochorenie, ktoré môže skončiť tragicky, ak lekársky tím nezareaguje správne,“ hovorí MUDr. René Jáger.
Lekár zároveň upozorňuje na smutný fakt: kým v Českej republike fungujú detské traumacentrá už 25 rokov, na Slovensku ich založenie brzdí častá fluktuácia na ministerstve.
Moderná operácia: Žiadna sadra, len dve dierky v kolene
Doba, kedy sa zlomené stehno riešilo obrovským rezom a mesiacmi v ťažkej sadre, je preč. Roman podstúpil techniku ESIN (vnútrodreňové klincovanie).
„Romanko nemal ani sadru. Mal v nohe špeciálne prúty, ktoré držali kosť pokope. Vďaka tomu mohol nohu zaťažovať takmer okamžite,“ vysvetľuje Mariana Ďurianová.
Doktor Jáger dopĺňa, že cieľom detskej chirurgie je, aby dieťa bolesť vôbec nepoznalo:
„Všetko robíme v celkovej anestézii. Dieťa by nemalo poznať bolesť – tá patrí do sveta dospelých.“
Pozor na trampolíny a „prerastanie“ končatín
Hoci sa Roman po roku vrátil k bežnému životu, proces liečby detskej zlomeniny nekončí zrastením kosti. Dieťa musí byť sledované až päť rokov. Prečo? Kvôli fenoménu prerastania. „Zlomená končatina u detí rastie niekedy rýchlejšie ako tá neporanená. Ak sa na to nemyslí, vznikajú dĺžkové rozdiely, ktoré môžu poškodiť chrbticu,“ varuje Jáger. Roman preto dodnes nosí v topánke korekčnú vložku a pravidelne absolvuje röntgenové merania.
Lekár tiež zdvihol varovný prst pri obľúbenej letnej aktivite – trampolínach.
„Trampolína je pre jedno dieťa. Keď skáču viacerí s rôznou hmotnosťou, vznikajú zákerné zlomeniny píšťaly. To sú tie momenty, kedy sa z letnej zábavy stáva nemocničný prípad.“
Rady pre rodičov v kritickej chvíli
Ak sa stane úraz, MUDr. René Jáger radí zachovať chladnú hlavu:
- Nepanikárte: Zistite presne, ako sa úraz stal (pre lekárov je dôležitá kinetika pádu).
- Nič nedávajte jesť ani piť: Ak dieťa v čakárni pije malinovku, odďaľuje to možnosť bezpečnej anestézie.
- Nepodceňte rehabilitáciu: Mariana Ďurianová zdôrazňuje, že napriek protestom dieťaťa je cvičenie kľúčové. „Sval okamžite atrofuje. Vďaka fyzioterapii Roman urobil na svoje narodeniny, necelé dva mesiace po úraze, prvé kroky bez bariel.“
Záver Mariany Ďurianovej je jasný: „Prevencia je najdôležitejšia. Treba zohľadňovať váhové a vekové kategórie pri športe, ale ak sa to už stane, dôsledná rekonvalescencia je cesta späť do života.“
Článok vznikol v spolupráci s DETSKÁ CHIRURGIA - OZ SLNIEČKO NA CESTE!, ktoré pomáha detskej chirurgii po celom Slovensku.
- reklamná správa -
