Svetový deň bez tabaku, ktorý každoročne pripadá na 31. mája, si tento rok pravdepodobne pripomenú aj vo Švédsku. Táto škandinávska krajina sa chystá prekročiť prah spoločnosti bez dymu vďaka otvorenému prístupu k alternatívnym nikotínovým výrobkom. V preklade to znamená, že prekoná magickú hranicu 5 % fajčiarov v populácii, čo je cieľ, od ktorého sú mnohé európske krajiny vrátane Slovenska stále na míle vzdialené. Čo sa môžeme naučiť od Švédska?
V novembri minulého roka švédske orgány zverejnili údaje, podľa ktorých je v krajine v súčasnosti len 5,6 % fajčiarov, čím sa švédska spoločnosť priblížila k magickej hranici 5 %, ktorú si Európska únia stanovila ako záväzok dosiahnuť do roku 2040. Ak sa pozrieme na historické trendy, je jasné, že Švédsku sa tento záväzok podarí splniť o neuveriteľných 17 rokov skôr.
Švédsko zaznamenalo najvyšší počet fajčiarov v roku 1963. Historické štatistiky ukazujú, že v tom čase fajčilo cigarety až 36 % obyvateľstva. V nasledujúcich rokoch však nastal obrat, ktorý možno pripísať najmä otvorenosti krajiny, politikov a obyvateľov voči najrôznejším viac i menej tradičným alternatívam tabaku a nikotínu.
V rokoch 2006 až 2020 klesol počet fajčiarov o neuveriteľných 60 %, čo je rekordný počet spomedzi všetkých krajín EÚ. S tým súvisí aj skutočnosť, že aj aktívni fajčiari vo Švédsku spotrebujú menej cigariet ako ich kolegovia v iných krajinách EÚ. Okrem toho je to jediná európska krajina, ktorej sa skutočne podarilo vychovať celú nefajčiarsku generáciu. Počet dospievajúcich fajčiarov je stabilne na úrovni 3 %, čo je menej ako v ktorejkoľvek inej európskej krajine.
Odpoveďou na švédsky úspech môže byť tradícia nazývaná snus. Ide o švédsky výrobok s dlhou históriou, pre ktorý si krajina pri vstupe do EÚ vyjednala exkluzívnu výnimku zo zákazu jeho predaja. Tabakové vrecúška Snus boli prvýkrát uvedené na trh v roku 1973 a práve od tohto roku počet užívateľov cigariet vo Švédsku klesá. Zdá sa preto, že zohráva dôležitú úlohu v rámci rozšíreného prístupu znižovania škôd spôsobených závislosťou, ktorý spočíva v postupnom znižovaní rizík. Takto žuvací tabak prispieva k zníženiu počtu fajčiarov približne o 0,4 % ročne.
Podobne ako k tabaku snus majú Švédi podobný postoj aj k iným bežne dostupným alternatívam bez dymu, ktoré najmä v poslednom desaťročí zaznamenali celosvetový trhový rozmach. E-cigarety, nikotínové vrecúška a zahrievaný tabak sú výrobky, ktoré sú v krajine bežne dostupné a prispeli k zníženiu počtu fajčiarov cigariet. A toho si je vedomá aj politická reprezentácia. Sú presvedčení, že v duchu znižovania škôd je potrebné presvedčiť fajčiarov, aby sa vzdali cigariet a dali šancu menej škodlivým alternatívam. S rozširovaním sortimentu výrobkov si získava čoraz viac zákazníkov - najmä medzi ťažko dostupnou kategóriou fajčiarov, ktorých tabakový šnupavý tabak nepresvedčil. Okrem toho v spoločnosti panuje všeobecný konsenzus, že bezpečnejšie alternatívy by sa mali prezentovať ako prostriedok na odvykanie od fajčenia, a štát v tomto smere zohráva svoju úlohu prostredníctvom informačných kampaní.
Nemenej dôležitá je aj samotná zdravotná legislatíva, ktorá je založená na komplexnej súdržnosti a už spomínanom otvorenom prístupe k menej rizikovým alternatívam, ako sú snus, nikotínové vrecúška, zahrievaný tabak a e-cigarety. Švédi si ich môžu kúpiť online, ako aj v kamenných obchodoch, bez extrémnych zákazov a obmedzení pre tabakové spoločnosti, ktoré ich uvádzajú na trh. To prispieva k ich všeobecnej známosti a obľúbenosti.
Okrem toho sú alternatívne výrobky cenovo zvýhodnené, čo úzko súvisí so sadzbou spotrebnej dane. Zahrievaný tabak je zdanený len 36 % štandardnej spotrebnej dane uvalenej na klasické cigarety a v prípade nikotínových vrecúšok dokonca len 8 %. Ide o logiku založenú na posúdení rizika a prístupe k znižovaniu škôd. Čím je výrobok menej škodlivý, tým je sadzba nižšia. Švédska skúsenosť by mohla byť inšpiráciou pre zvyšok Európy vrátane Slovenska, kde reštrikcie a obmedzenia často dostávajú viac priestoru ako pozitívna motivácia, na ktorú sa Škandinávci spoliehajú.
-reklamná správa-
