VIEDEŇ - Archeológovia v severorakúskom Hörschingu neďaleko Linzu našli na armádnom pozemku keltský zlatý poklad v podobe 44 mincí. Včera to na tlačovej konferencii oznámilo Hornorakúske zemské múzeum, uviedla agentúra APA. Mince pravdepodobne pochádzajú z oblasti dnešných Čiech, kde žil keltský kmeň Bójov.
Tábor smrti vydal po 70 rokoch ďalšie tajomstvo: V hrnčeku z Osvienčimu našli skrýšu s pokladom
Nájdené mince boli tesne naukladané vedľa seba a nad sebou, čo naznačuje, že boli pôvodne uložené v nejakom mešci. Hmotnosť jednej mince činí 7,5 gramu, nie je na nich vyrazený žiaden motív, obsahujú len guľovú vyvýšeninu. Numizmatici a odborníci ich nazývajú mušlovité statéry, zastrešujúci ľudový názov je potom dúhovka.
Nájdené zlaté mince pochádzajú z mladšej doby železnej, presnejšie potom z druhého či prvého storočia pred naším letopočtom z oblasti dnešných Čiech obývaných vtedy keltským kmeňom Bójov. Časť z nich sa potom postupne pod tlakom nájazdov Germánov presídlila na územie dnešného Slovenska a Rakúska. Do Hörschingu, kde sa statéry našli, sa zrejme dostali vďaka obchodu.
Trhová hodnota nálezu činí 50.000 eur, pre vedcov zo zemského múzea má však objav mimoriadny význam. S výnimkou niekoľkých ojedinelých nálezov je to len tretí objav pokladu z predrímskej éry v Hornom Rakúsku a z epochy prechodu z výmenného hospodárstva na peňažné.
