Česko má šesť tenistiek v prvej päťdesiatke svetového rebríčka, Slovensko ani jednu v stovke. Športový talent potrebuje aj školu, ktorá mu umožní zladiť tréningy a súťaže so štúdiom. Nadaný žiak by pre šport nemal opúšťať školu, v ktorej výborne prospieva.
České tenistky 27. septembra vyhrali v čínskom Šen-čene Pohár Billie Jean Kingovej. Aj s československými titulmi to bol už dvanásty triumf. Slovensko získalo túto trofej v roku 2002, no súčasné rebríčky ukazujú, ako ďaleko sme za susedmi. K 28. septembru malo Česko šesť hráčok v prvej päťdesiatke, Slovensko ani jednu v stovke.
Príklad, ako môže škola pomáhať talentom, ponúka švajčiarsky Engelberg. Bývalí žiaci tamojšej športovej školy vrátane Marca Odermatta získali na zimnej olympiáde v Pekingu 2022 osem medailí, viac ako polovicu všetkých švajčiarskych medailí. Počas pretekárskej sezóny majú žiaci menej vyučovania a zameškané učivo dobiehajú v letnom semestri. Svojimi úspešnými odchovancami sa škola hrdí aj na webe.
K podpore talentu patrí aj individuálny učebný plán a spolupráca školy s rodičmi. Športovec tak môže zvládnuť tréningy a súťaže bez toho, aby musel ustúpiť zo svojich nárokov na vzdelanie.
Zvládnuť náročnú školu aj vrcholový šport
Výborne prospievať na náročnej škole a súčasne vrcholovo športovať si vyžaduje mimoriadne nadanie aj pracovitosť. Dieťa musí popri tréningoch a súťažiach stíhať učivo a pripravovať sa na testy. Rodičia mu môžu pomáhať, no keď sa rozvrhy prekrývajú, musí hľadať riešenie aj škola.
Ťažkosti so školou zachytil aj výskum, ktorý Slovenský olympijský a športový výbor predstavil v apríli 2024. Zapojilo sa doň 129 študujúcich vrcholových športovcov vrátane trinástich olympionikov. Dve tretiny označili zlaďovanie školy a športu za ťažké či veľmi ťažké. Najväčšiu oporu nachádzali v rodine a u trénerov, nie u učiteľov. Podporné formy výučby používala len tretina ich škôl.
Pre rodičov to môže znamenať ťažkú voľbu. Dieťa, ktoré výborne prospieva, buď zostane na náročnom gymnáziu a vzdá sa vrcholového športu, alebo prestúpi na športovú školu a zmení pôvodné plány na vzdelanie. Rodina by však nemala byť nútená voliť medzi náročným štúdiom, ktoré si vybrala, a rozvojom talentu.
Leo musel zmeniť školu
Podobnú dilemu riešili aj Hofstädterovci. Leo chodil do Deutsche Schule Bratislava od škôlky, výborne prospieval a mal tam kamarátov, s ktorými vyrastal. O to väčším prekvapením pre rodinu bolo, že po približne štrnástich rokoch a nemalých výdavkoch na jeho vzdelanie nebude môcť na škole zmaturovať. Od prestížnej školy, akou Deutsche Schule je, by rodičia očakávali, že talentovanému žiakovi umožní dokončiť štúdium s individuálnym učebným plánom.
Leo v novembri 2025 debutoval v A-tíme Slovana a v auguste 2026 už ako šestnásťročný nastúpil v predkole Ligy majstrov. Podpísal prvú profesionálnu zmluvu na dva roky s opciou a prevzal dres s číslom sedem po Vladimírovi Weissovi ml. V septembri strelil prvé dva góly za A-tím a záver pohárového zápasu v Nitre odohral s kapitánskou páskou. Skóroval tiež za slovenskú reprezentáciu do 19 rokov.
Keď sa tréningy začali prekrývať s vyučovaním, rodičia požiadali školu o individuálny učebný plán. Leo by chodil na hodiny, kedykoľvek by mu to športová príprava dovolila, a pravidelne by absolvoval testy. Deutsche Schule Bratislava žiadosť zamietla.
Aby mohol pokračovať vo futbale aj v štúdiu, musel prestúpiť na Strednú športovú školu na Ostredkovej. Prestup síce vyriešil kolíziu tréningov s vyučovaním, no Leo chcel dokončiť štúdium na náročnej Deutsche Schule Bratislava a zostať so svojimi spolužiakmi. Odchod preto znášal veľmi ťažko.
Mohla Deutsche Schule rozhodnúť inak?
Deutsche Schule Bratislava mohla rozhodnúť inak. Školský zákon v paragrafe 144 priznáva žiakovi právo na individuálny prístup rešpektujúci jeho nadanie a v paragrafe 103 výslovne uvádza aj športové a umelecké nadanie. Podľa paragrafu 26 môže riaditeľ na žiadosť rodičov povoliť individuálny učebný plán. Zákon teda takémuto riešeniu nebráni.
V Česku je pravidlo pre športových reprezentantov jednoznačnejšie. Od roku 2017 musí riaditeľ strednej školy povoliť individuálny vzdelávací plán žiakovi, ktorý doloží potvrdenie od príslušnej športovej organizácie, že reprezentuje krajinu. Slovenský zákon tak necháva na rozhodnutí riaditeľa to, čo český športovému reprezentantovi zaručuje.
Nemecké zahraničné školy tvoria sieť vyše 130 škôl po celom svete a bežne sa hrdia úspechmi svojich športovcov. Škola v Dubline sa chváli absolventkou v írskej reprezentácii v pozemnom hokeji, v Las Palmas žiačkou v španielskom výbere do 18 rokov a v Kapskom Meste absolventom Janom Frodenom, olympijským víťazom v triatlone. Pražská Deutsche Schule počíta s individuálnym vzdelávacím plánom priamo vo svojom vzdelávacom programe. Aj bratislavská škola sa ešte vlani chválila striebrom vo futsale a ďakovala Leovi Hofstädterovi. O rok neskôr mu individuálny učebný plán zamietla.
Skúsenosť športovcov aj umelcov
„Ak žiak výborne prospieva a darí sa mu aj vo futbale, škola by mala hľadať spôsob, ako ho podporiť,“ hovorí o Leovej situácii bývalý reprezentant Marián Zeman. Pomôcť podľa neho môže individuálny plán, vďaka ktorému by Leo zvládol tréningy aj štúdium na škole, kde vyrastal.
„Prepojenie športu a vzdelania si vyžaduje obojstrannú zodpovednosť,“ hovorí o Leovej situácii bývalý hokejista Miroslav Lažo. Od hráča očakáva maximálnu disciplínu, od školy ochotu vytvoriť podmienky na rozvoj jeho talentu. „Ak žiak pristupuje k štúdiu svedomito, škola by sa mala naozaj snažiť vyjsť mu v ústrety,“ zdôrazňuje niekdajší útočník Slovana. Často podľa neho stačí otvorený dialóg a jasná dohoda o termínoch testov či úloh.
Podobnú podporu zažil aj slovenský huslista Dalibor Karvay. „Na základnej škole som síce mal individuálny učebný plán a dosť času na cvičenie, ale aj na šport,“ sa vyjadril v minulosti pre média.
Udržať si talent je vec prestíže
Aj slovenské školy, štátne i súkromné, by mali byť hrdé na svojich nadaných žiakov. Vecou prestíže by malo byť udržať si ich a urobiť maximum, aby dokázali zladiť náročné štúdium so športom či s umením. Dnes ide o futbalistu, zajtra to môže byť mladá operná speváčka s ponukou na stáž v milánskej La Scale.
Leo Hofstädter už ako šestnásťročný ukázal, že patrí k mimoriadnym talentom slovenského futbalu. Jeho doterajšie výkony naznačujú, že by sa o niekoľko rokov mohol presadiť aj v nemeckej bundeslige či anglickej Premier League. Podpora talentu sa však neukazuje iba tým, že sa škola úspechmi svojich žiakov pochváli, ale predovšetkým tým, či im dokáže pomôcť, keď to potrebujú. Leo nemal byť nútený vyberať si medzi vzdelaním, ku ktorému štrnásť rokov smeroval, a športovou kariérou. Práve schopnosť umožniť mu oboje by mala byť známkou kvality a prestíže modernej školy.
Príklad takéhoto prístupu ponúka Gymnázium Jozefa Lettricha v Martine. „Motivujeme, podporujeme, talentovaným žiakom umožňujeme štúdium podľa individuálneho učebného plánu,“ vysvetlila v rozhovore pre SP21 jeho riaditeľka Eva Kuková. Škola im ponúka aj výučbu na diaľku a online konzultácie. Rozhodnutie Deutsche Schule Bratislava v Leovom prípade preto pôsobí až absurdne.