Po komunálnych voľbách hrozia vyššie dane z nehnuteľností

(Zdroj: Getty Images)

BRATISLAVA – Obyvatelia Slovenska si už v sobotu 24. októbra zvolia nových predstaviteľov miest, obcí a samosprávnych krajov na nasledujúce štyri roky. Nové vedenia však prevezmú samosprávy v čase, keď budú čeliť rastúcim nákladom, tlaku na verejné financie a neistote v príjmoch. Jednou z diskutovaných možností, ako posilniť ich rozpočty, je aj väčší význam daní z nehnuteľností.

Rastúce prevádzkové a mzdové náklady spolu s konsolidačnými opatreniami štátu vytvárajú tlak na hospodárenie miest a obcí. Situáciu komplikuje aj neistota v oblasti príjmov, od ktorých závisí financovanie služieb pre obyvateľov.

Ďalšou výzvou je dlhová brzda. Jej najprísnejšie sankčné pásmo prináša požiadavky na zostavovanie vyrovnaných alebo prebytkových rozpočtov a obmedzovanie rastu výdavkov. Konkrétne uplatňovanie týchto pravidiel na samosprávy však zostáva predmetom rozdielnych právnych výkladov.

Podľa makroekonomického analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša preto budú mestá, obce a kraje musieť dôslednejšie určovať svoje výdavkové priority a hľadať priestor na efektívnejšie využívanie verejných zdrojov.

V hre sú aj dane z nehnuteľností

Jednou z možností, o ktorých sa diskutuje v súvislosti s dlhodobo udržateľným financovaním samospráv, je zvýšenie významu daní z nehnuteľností. Ich sadzby môžu mestá a obce v zákonných medziach určovať samy.

Vyššie príjmy z tejto dane by samosprávam mohli pomôcť posilniť vlastné rozpočty a znížiť ich závislosť od financovania zo štátneho rozpočtu. Nejde však o oznámenie konkrétnych plánov na plošné zvyšovanie daní, ale o jednu z možností, ktoré vstupujú do diskusie o budúcom nastavení financovania miest a obcí.

Rozhodnutia sa premietnu do každodenného života

Dôležitá bude aj spolupráca štátu a samospráv pri nastavovaní stabilného a predvídateľného systému financovania. Bez neho sa mestám, obciam a krajom bude ťažšie plánovať investície aj bežné výdavky.

Rozhodnutia nových predstaviteľov samospráv pritom neovplyvnia iba stav ich rozpočtov. Priamo sa premietnu do kvality škôl, stavu ciest, verejnej dopravy a ďalších služieb, ktoré obyvatelia využívajú každý deň. Nové vedenia tak budú musieť hľadať rovnováhu medzi obmedzenými finančnými možnosťami a potrebami obyvateľov. Práve schopnosť hospodáriť s dostupnými zdrojmi bude podľa analytika jednou z dôležitých výziev nasledujúcich štyroch rokov.