Pellegrini podpísal dôležité zákony: Zmeny sa dotknú občanov, pacientov aj streamovacích služieb

„Dosiaľ platný Občiansky zákonník bol prijatý v roku 1964, a to s obsahom poplatným dobe svojho vzniku, tzn. ako taký je vystavaný okolo typických situácií socialistického života, čo sa prejavilo v neprirodzene zúženom právnom priestore pre slobodné rozhodovanie o vlastných záležitostiach. Dôsledkom je nielen stručná právna úprava, ktorá opomínala mnohé z klasických právnych inštitútov, ale aj príliš zjednodušujúci pohľad na právo ako na systém mantinelov pre realizáciu širokej slobody jednotlivca. Hoci v priebehu času boli niektoré jeho nedostatky odstránené, aj naďalej ostáva Občiansky zákonník v mnohých smeroch predpisom len pre základné, typové prípady. V dnešnej dobe, ktorá je charakterizovaná zložitosťou spoločenských a ekonomických vzťahov, však už takýto predpis nestačí,“ priblížil rezort.

archívne video

Nová úprava sa skladá zo siedmich častí. Prvá časť upravuje všeobecné inštitúty. Upravuje napríklad predmet súkromnoprávnych vzťahov, zavádza jednotnú trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu či zjednodušuje právnu úpravu zastúpenia. Druhá časť precizuje napríklad právnu úpravu fyzických osôb a opatrovníctva a prijíma základnú úpravu právnických osôb, ktorá doposiaľ s výnimkou obchodných spoločností absentovala. Tretia časť obsahuje úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi, ktorá v zásade zrkadlí súčasný právny stav. Do zákona sa zavádza pojem „spoločné imanie manželov“. „Exaktnejšie vystihuje jeho obsah a podstatu než pôvodné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo nevhodné alternatívy spoločný majetok manželov či spoločné vlastníctvo manželov,“ doplnilo ministerstvo.

Štvrtá časť sa venuje úprave záväzkového práva. V rámci nej sa napríklad zavádzajú inštitúty, ktoré v praxi fungovali, no pre absentujúcu právnu úpravu boli vystavené právnej neistote. Rovnako sa upravujú mnohé sporné otázky týkajúce sa náhrady škody či téma náhrady nemajetkovej škody sekundárnych obetí. Zjednocuje sa v rámci nej tiež občianskoprávna a obchodnoprávna úprava. „Odstraňuje sa dualizmus niektorých zmluvných typov ako kúpna zmluva či zmluva o diele,“ ozrejmil rezort.

Piata časť vymedzuje vecné práva. V rámci nich sa napríklad upravuje právna úprava držby. Šiesta časť okrem iného rozširuje právne úkony pre prípad smrti a zavádza nové delačné dôvody (dedičská zmluva) a nové právne inštitúty (odkaz, príkaz a správca dedičstva). Mení tiež právnu úpravu závetu, vydedenia i úpravu neopomenuteľných dedičov. „Siedma časť návrhu zákona je typicky venovaná úprave spoločných, prechodných, záverečných a zrušovacích ustanovení,“ dodalo ministerstvo. Parlament začiatkom októbra pri hlasovaní o zákone tiež odobril dva pozmeňujúce návrhy z dielne opozičného KDH. Zaviesť sa tak má inštitút podzáložného práva aj inštitút súkromného fondu. S ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa týkal elektronickej osoby, kresťanskí demokrati neuspeli. Plénum ho odmietlo. Nový Občiansky zákonník má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027.

Prezident podpísal novelu liekovej politiky,má zvýšiť prístup pacientov k liečbe

Prezident SR Peter Pellegrini v utorok podpísal reformu liekovej politiky z dielne rezortu zdravotníctva. Novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín má zvýšiť dostupnosť inovatívnych liekov na slovenskom trhu aj prístup pacientov k liečbe. Upravia sa aj podmienky úhrady liekov na výnimku, teda tých, ktoré nie sú preplácané z verejného zdravotného poistenia. Zaviesť sa tiež majú opatrenia na zníženie nelegálneho reexportu liekov. „Novela reaguje na rozsiahlu problematiku zahŕňajúcu zlepšenie dostupnosti liekov na trhu SR, udržateľnosť prostriedkov verejného zdravotného poistenia, predvídateľnosť v oblasti výnimočných prípadov úhrad liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ako aj na problémy pri aplikácii zákona v praxi,“ vysvetlilo Ministerstvo zdravotníctva SR.

Novela má zvýšiť dostupnosť liečby hradenej z verejného zdravotného poistenia. Rezort vysvetlil, že úprava má priniesť jasné pravidlá pre schvaľovanie nových liekov, nastaviť jasné procesné lehoty a podmienky vstupu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetík na trh. Upravujú sa tiež podmienky úhrady liekov na výnimku, teda tých, ktoré nie sú preplácané z verejného zdravotného poistenia. Reforma rieši aj problematiku nelegálneho reexportu liekov. Posilniť by sa mala kontrola nad obchodovaním s liekmi a falšovaním receptov. Cieľom je tiež odstrániť aplikačné nejasnosti, zosúladiť vnútroštátnu právnu úpravu s právom Európskej únie a medzinárodnými štandardmi a zabezpečiť vyššiu mieru právnej istoty regulovaných subjektov v oblasti humánnej a veterinárnej farmácie, transfúznej služby a distribučných reťazcov liekov. Úprava obsahuje súbor legislatívnych a legislatívno-technických opatrení, ktorých cieľom je spresniť a doplniť definície základných pojmov.

Novela reaguje aj na potrebu odstránenia aplikačných nejasností, zosúladenia vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie a medzinárodnými štandardmi a na zabezpečenie vyššej miery právnej istoty regulovaných subjektov v oblasti humánnej a veterinárnej farmácie, transfúznej služby a distribučných reťazcov liekov. Zákon nadobúda účinnosť od 1. novembra, pričom všetky kľúčové zmeny budú po doladení technických parametrov platné od januára 2027.

Príspevok do AVF budú platiť i zahraniční poskytovatelia AVMS

Povinnosť poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie (AVMS) odvádzať príspevok do Audiovizuálneho fondu (AVF) sa rozšíri aj na zahraničné subjekty. Vyplýva to z novely zákona o AVF, ktorú v utorok podpísal prezident SR Peter Pellegrini. Poslanci Národnej rady SR zmenu zákona schválili 6. októbra. „Hlavným zámerom je zaviesť primeraným a nediskriminačným spôsobom aj pre poskytovateľov AVMS, ktorí nemajú svoje sídlo v SR, no napriek tomu poskytujú služby na našom území a ich služba je cielená na slovenských zákazníkov, povinnosť platiť príspevok do AVF a tiež priamo investovať do slovenskej audiovizuálnej produkcie,“ ozrejmil rezort kultúry, ktorý za úpravou stojí.

Poukázal na to, že úprava vychádza zo smernice Európskej únie (EÚ) o AVMS, ktorá reaguje na prudký rozvoj globálnych streamovacích platforiem, poskytujúcich svoje služby a generujúcich zisky aj v členských štátoch EÚ. „Ustanovenie smernice umožňuje členským štátom, aby v prípade, že od domácich poskytovateľov AVMS požadujú príspevok na výrobu audiovizuálnych diel, toto požadovali aj od zahraničných poskytovateľov, ktorí svoje služby zameriavajú na divákov v danom štáte,“ objasnil. Základom výpočtu príspevku poskytovateľa by mali byť jeho celkové príjmy za posledný kalendárny rok získané v SR. Výška príspevku má byť stanovená na 0,5 percenta z tohto základu. Poskytovateľ AVMS by mal po novom zároveň v priebehu kalendárneho roka realizovať priamu investíciu vo výške troch percent z celkových príjmov do vývoja a výroby slovenských audiovizuálnych diel, ich jazykových mutácií, prípadne slovenskej jazykovej podoby zahraničných diel.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) upozornila, že úprava stanovuje tiež pravidlá kontroly plnenia stanovených povinností a spolupráce AVF s príslušnými orgánmi. „Povinnosť prispievať sa nebude vzťahovať na poskytovateľov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky nízkeho obratu alebo nízkej sledovanosti,“ priblížila ministerka. Zvýraznila zároveň potrebu zabezpečiť pre slovenskú audiovíziu stabilné podmienky na ďalší rozvoj. „Chceme, aby verejné aj súkromné zdroje smerovali k podpore kvalitnej domácej tvorby, a aby slovenskí tvorcovia mali priestor prinášať nové filmy a audiovizuálne diela,“ dodala Šimkovičová k schválenej novele.

Ministerstvo upozornilo, že tzv. cezhraničné príspevky má v súčasnosti zavedených 14 členských štátov. Má ich buď vo forme príspevkov do vnútroštátnych fondov, vo forme priamych investícií do audiovizuálnej produkcie, alebo kombináciou týchto dvoch foriem. „Výška cezhraničných príspevkov sa v jednotlivých členských štátoch líši, no vo všeobecnosti sa pohybuje v rozmedzí medzi 1,5 až päť percent z príjmov dosiahnutých v danom členskom štáte, výnimkou je Francúzsko, kde môže výška investičnej povinnosti dosahovať až 25 percent a Taliansko, kde sa výška pri priamej investícii pohybuje v rozmedzí 16 až 20 percent,“ dodal rezort.

Poslanci zároveň schválili aj ďalšie úpravy, ktoré vzišli z rokovania výborov. Určuje sa nimi príspevok na podporu audiovizuálnej kultúry v roku 2027 na sumu najmenej 11.200.000 eur. Zvyšujú sa tiež odmeny člena dozornej komisie a rady fondu. Narastie aj minimálna suma administratívneho poplatku za spracovanie žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry, a to na 60 eur. Parlament zároveň odmietol pozmeňujúci návrh, ktorý mal predĺžiť funkčné obdobie predsedu rady a podpredsedu rady AVF z dvoch rokov na štyri roky. Úprava nadobudne účinnosť 1. januára 2027.