BRATISLAVA - Dôchodcovia po dovŕšení veku 85 rokov a získaní obdobia dôchodkového poistenie v rozsahu 30 rokov si prilepšia. Minimálna penzia im vzrastie na 710 eur. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení skupiny poslancov koaličnej SNS, ktorú Národná rada (NR) SR v stredu definitívne schválila. Novela bude účinná od 1. januára 2027.
Poslanci odobrili aj pozmeňujúci návrh Romana Michelka (SNS), ktorý zmenil parametre pôvodného návrhu. Ten počítal s tým, že 90-ročným a starším sa mali navýšiť dôchodky na dvojnásobok najnižšieho dôchodku, teda na 824 eur. Nová úprava sa vzťahuje na starobný a invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku pri splnení podmienky požadovaného obdobia dôchodkového poistenia.
archívne video
Dôchodcovia vo veku 85 a viac rokov budú mať podľa schváleného pozmeňujúceho návrhu nárok na osobitnú dolnú hranicu minimálneho dôchodku na úrovni najmenej 240 percent sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného alebo invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa rozhodne do 31. marca 2027 o sume starobného alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku poistenca, ktorý splnil podmienky na zvýšenie sumy tohto dôchodku na sumu minimálneho dôchodku pred 1. marcom 2027.
„Vyhodnotili sme, aké náklady sú v pobytových zariadeniach. Človek, ktorý má 85 a viac rokov, už nemôže veľmi zarábať a pokiaľ nemá rodinu, ktorá je solventná, častokrát nedosiahol na to, aby bol v pobytových zariadeniach,“ vysvetlil Michelko. Po dlhej diskusii s koaličnými partnermi sa podľa neho dohodli na pozmeňujúcom návrhu, ktorým predloženú novelu upravili. „Výsledná suma dôchodku bude 710 eur. Ako sa bude životné minimum posúvať, tak sa bude automaticky posúvať aj táto suma. Je to suma, ktorá zásadne nezaťaží štátny rozpočet, ale môže byť veľmi zásadná pre ľudí v takomto veku,“ dodal koaličný poslanec.
Zmenšenie balenia spojené so zvýšením ceny by malo byť cenovke
Pri súčasnom znížení množstva tovaru v balení a zvýšení ceny by mal spotrebiteľ na cenovke dostať zrozumiteľnú porovnávaciu informáciu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane spotrebiteľa z dielne skupiny poslancov koaličnej SNS, ktorý Národná rada (NR) SR v stredu posunula do druhého čítania. „Ak je jednotková cena zmenšeného balenia najmenej o 3 % vyššia ako predchádzajúca jednotková cena, obchodník uvedie spolu s predajnou cenou informáciu o znížení množstva, pôvodné a nové množstvo, predchádzajúcu jednotkovú cenu a jednotkovú cenu zmenšeného balenia,“ priblížili predkladatelia s tým, že takúto informáciu musí obchodník uvádzať 60 dní.
O zmene má obchodníka informovať osoba, ktorá mu dodáva tovar v zníženom množstve, a to najneskôr pri prvom dodaní tovaru. „Obchodník neporuší povinnosť, ak preukáže, že mu informácia a údaje neboli poskytnuté a zníženie množstva nemohol zistiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti,“ uviedli poslanci. Novela by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.
Poslanci odobrili dokument Vízia Slovensko 2040
Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu zobrali na vedomie strategický dokument s názvom Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu. Ide o celostný pohľad na prognózovaný vývoj slovenskej spoločnosti v horizonte do roku 2040 a formuláciu východísk pre spracovanie Stratégie rozvoja SR do roku 2040. Vízia vznikla spoluprácou takmer 400 odborníkov, sériou okrúhlych stolov a regionálnych workshopov. Na rokovanie parlamentu ju predložila vláda.
Dokument Vízia Slovensko 2040 tvorí prvú, koncepčnú časť strategického rámca rozvoja Slovenska do roku 2040. Jeho účelom je definovať dlhodobý smer rozvoja krajiny, želaný stav Slovenska v roku 2040, hlavné rozvojové ciele a princípy verejných politík, na ktoré nadviaže druhá časť, Stratégia Slovensko 2040. Tá podľa predloženého materiálu z dielne Slovenskej akadémie vied (SAV) predstavuje implementačný rámec vrátane definovania reforiem a opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov vízie. SAV má zabezpečiť jej vypracovanie do 31. januára 2027, pričom vláde má byť predložená do 31. marca 2027.
Vízia a Stratégia majú byť prepojené aj s Investičným plánom Slovenska a Národným a regionálnym partnerským plánom na roky 2028 až 2034. Ich cieľom je pretaviť dlhodobú predstavu o budúcnosti krajiny do konkrétnych reforiem a investícií. V dokumente sú spracované scenáre možného vývoja slovenskej spoločnosti v cieľovom horizonte do roku 2040 na dosiahnutie trvalého a udržateľného rastu kvality života v SR. Na tento účel sú určené dominantné oblasti a smery, medzníky s kľúčovými indikátormi, ktoré sú vzájomne previazané na príležitosti, hrozby a riziká predvídaných vonkajších zmien na spoločnosť v interakcii s identifikovanými a prognózovanými silnými a slabými stránkami Slovenska.
Vízia poukazuje na šesť transformačných oblastí, po ktorých by sa SR mala vydať. Prvou je reforma štátu, ktorej cieľom je pomôcť ozdraviť verejné financie, premyslieť daňový mix pre novú dobu, zvýšiť dostupnosť služieb a modernizovať územné usporiadanie štátu. Ďalej je to transformácia ekonomiky. Tá má byť založená na predvídateľnej a férovej podpore vedy, výskumu a inovácií, zatraktívnení podnikateľského prostredia, podpore regionálnych, strategických a duálnych investícií a zabezpečení dostupnej energie. Týka sa to veľkých, stredných, ale aj malých podnikov.
Slovensko takisto musí investovať do ľudí. Je potrebné ich vzdelávať pre éru umelej inteligencie, rozvíjať vysoké školy, aktivovať potenciál všetkých, ktorí sú aj málo ekonomicky zapojení, upozorňuje štúdia poukazujúca aj na nepriaznivý demografický vývoj. Štvrtou oblasťou je zdravie, ktoré je pre Slovensko dôležité z pohľadu kvality života, ekonomickej výkonnosti aj obranyschopnosti populácie. Reformným cieľom je aj spájať a reformovať spoločnosť. Jej autori apelujú na to, že štát má spájať ľudí, posilňovať kultúru a občiansku spoločnosť. Poslednou oblasťou je bezpečnosť, a to fyzická, kybernetická, potravinová, energetická aj klimatická. Štát by sa mal sústrediť na ochranu infraštruktúry ako celku.
Pri zmečakní technickej kontroly auta sa má zaviesť lehota na nápravu
Pred uložením pokuty za zmeškanie pravidelnej technickej kontroly alebo emisnej kontroly by mohol vodič dostať lehotu na nápravu. Predpokladá to novela zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke z dielne SNS, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Okresný úrad by mohol zaslať prevádzkovateľovi vozidla upozornenie a ten by mal následne 30 dní na vykonanie kontroly. Zaplatiť by však musel 20 eur.
Prevádzkovateľ vozidla je podľa aktuálnej legislatívy povinný bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť vozidlo technickej kontrole a motorové vozidlo emisnej kontrole v ustanovených lehotách. Ak tak neurobí, dostáva pokutu 165 eur. „Ak je porušenie nepochybne zistené z údajov informačných systémov, okresný úrad vydá bez ďalšieho konania rozkaz. Rýchla náprava sa zohľadní až po jeho doručení. Ak sa vozidlo do 15 dní podrobí kontrole alebo sa zákonom určeným spôsobom vyradí a v tej istej lehote sa uhradí jedna tretina pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške,“ opísali predkladatelia aktuálny stav.
Návrh vkladá pred vydanie rozkazu jednorazové upozornenie. Ak by prevádzkovateľ odstránil protiprávny stav ešte pred zaslaním upozornenia, okresný úrad by vec odložil bez uloženia pokuty a bez povinnosti uhradiť paušálnu náhradu nákladov. Po doručení upozornenia by mohol prevádzkovateľ do 30 dní vykonať kontrolu alebo vozidlo vyradiť z evidencie, odhlásiť do cudziny alebo dočasne vyradiť z evidencie. „Druhou podmienkou je úhrada 20 eur ako paušálnej náhrady administratívnych nákladov,“ uviedli poslanci v dôvodovej správe. Ak by sa upozornenie nepodarilo doručiť alebo podmienky nápravného postupu nebudú splnené, vydal by sa podľa návrhu SNS rozkaz podľa platnej úpravy.
Tridsaťdňová lehota nepredlžuje podľa novely platnosť technickej kontroly ani emisnej kontroly a nedovoľuje bežné používanie vozidla. Počas tejto lehoty by sa dovoľovala iba priama jazda do stanice technickej kontroly alebo do pracoviska emisnej kontroly. Vodič by musel na výzvu hodnoverným spôsobom preukázať doručenie upozornenia a účel jazdy. Lehoty platnosti kontrol ani bezpečnostné požiadavky na vozidlo by sa novelou nemali meniť.
Výbor o ukrajinských deťoch odvedených do Ruska nerokoval
Výbor Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti mal v stredu rokovať aj o unesených ukrajinských deťoch. Nestalo sa tak. Na návrh poslanca Jána Mažgúta (Smer-SD) bod koaliční poslanci vyradili z programu zasadnutia. Mažgút to odôvodnil tým, že rovnaký bod je už zaradený v programe rokovania pléna parlamentu. Opozícia poukázala, že predložený bol ešte v máji a zatiaľ sa k nemu poslanci nedostali.
„Schôdza bude pokračovať do konca tohto týždňa, ešte minimálne. Potom sa tam plánuje s prestávkou aj z dôvodu Sviatku všetkých svätých a následne sa bude pokračovať v tomto programe. Ja mám za to, že sa to dostane na rad,“ vyhlásil Mažgút na otázku, či sa poslanci k uzneseniu, ktorým by presuny detí do Ruska odsúdili, dostanú. Využiť zasadnutie výboru, kde premiér Robert Fico (Smer-SD) informuje o plánovanom zasadnutí Európskej rady považuje za zneužívanie.
Poslanec NR SR Branislav Škripek (KDH) sa počas rokovania pýtal na túto tému aj premiéra. Zaujímalo ho, prečo sa Slovensko nepridalo ku komuniké medzinárodnej iniciatívy za návrat ukrajinských detí a čo sa deje s Radou mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa. Premiér reagoval, že Rada mieru je mŕtva a žiadnu aktivitu nevyvíja. Ku komuniké sa Slovensko podľa neho nepridalo, pretože je len pozorovateľom. Tvrdí, že krajina robí iné kroky, ako zriadenie ukrajinskej školy v Bratislave alebo pobyty pre ukrajinské deti na Slovensku.
Škripek zároveň po rokovaní kritizoval vyradenie bodu. Poukázal, že celá opozícia predložila uznesenie o ukrajinských deťoch na rokovanie ešte v máji. „Dnes je október a ešte sme sa nedostali na rokovanie. Je nám to naozaj nepríjemné, lebo je to medzinárodná hanba,“ vyhlásil. Pridala sa k nemu aj poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS), ktorá o téme hovorí tiež dlhodobo. Poukázala, že premiér nedokáže ani pri téme unesených detí nájsť súcit. „Naozaj sa hanbím za našu vládu a za nášho premiéra,“ uzavrela.
