BRATISLAVA - Viaceré občianske združenia a enviroaktivisti avizujú podanie žaloby na Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v súvislosti s pripravovaným projektom Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) z dielne spoločnosti Slovnaft v Bratislave. Poukazujú na viaceré chyby a klamstvá v posúdení spaľovne, proces a rozhodnutie EIA (posúdenie vplyvov na životné prostredie, pozn. redakcie) by mal podľa nich posúdiť správny súd. Za pripravovanou žalobou stoja organizácia Znepokojené matky, organizácia Greenpeace Slovensko, združenie Priatelia Zeme - SPZ a bratislavské občianske združenia (OZ) Hrad-Slavín a Za Bratislavu.
„Ministerstvo životného prostredia má posudzovať zámery odborne, podľa zákona a vo verejnom záujme, no to sa nestalo. Teraz máme jedinú možnosť - budeme ich žalovať na Správnom súde, ktorý môže toto rozhodnutie zrušiť,” skonštatovala Ivana Nemethová z organizácie Znepokojené matky.
Podľa organizácií sa envirorezort nevysporiadal s odbornými námietkami a neposúdil všetky vplyvy na životné prostredie. Hovoria tiež o viacerých klamstvách bývalého ministra životného prostredia, v súčasnosti poslanca Národnej rady SR Tomáša Tarabu (nezaradený), týkajúce sa množstva emisií či odpadu. Nesedí podľa nich ani počet dodatočných opatrení, ktoré navrhol envirorezort, v rámci ktorých sú podľa organizácií aj „vágne odporúčania“, ktoré sa nebudú dať vymáhať, prípadne sú tam uvádzané aj „nezmysly“ v podobe osádzania vtáčích búdok.
Za „podivuhodnú“ označili aj rýchlosť, s akou Taraba rozhodol o rozkladoch. Poukazujú na to, že administratívny spis so stovkami strán odborných námietok či výpočtov bol bývalému ministrovi doručený 24. septembra, kedy zároveň prebehla osobitná komisia a v ten istý deň vtedajší minister aj rozhodol, a to tak, že zamietol všetkých 23 rozkladov. Právoplatné rozhodnutie bolo následne zverejnené 28. septembra, deň pred jeho odvolaním.
„Vyplýva z toho otázka, ako je možné, že vypracoval hodnotenie stoviek strán vážnych námietok za extrémne krátky čas. A či si to minister vôbec mal kedy prečítať,” podotkla Nemethová.
Taraba na tlačovej konferencii 25. septembra informoval, že projekt CEZO na spaľovanie komunálnych a priemyselných odpadov v areáli bratislavskej rafinérie Slovnaft získal právoplatnú EIA. Vyhlásil, že preveril prvostupňové rozhodnutie svojho rezortu a potvrdil ho. Pripomenul, že envirorezort určil 70 dodatočných požiadaviek, ktoré sú „extrémne prísne“. Jednou z priorít je pokles emisií, odmieta sa dovoz odpadu z okolitých štátov.
Spoločnosť Slovnaft reagovala, že súhlasnému záverečnému stanovisku MŽP SR predchádzalo rozsiahle odborné posudzovanie a široká verejná diskusia. Deklarovala, že počas celého procesu aktívne komunikovali so všetkými relevantnými subjektmi, pozorne vnímali pripomienky a obavy účastníkov konania a zodpovedne sa nimi zaoberali. CEZO má byť súčasťou širšieho cirkulárneho systému.
Zámer spoločnosti Slovnaft má svojich podporovateľov, ale aj odporcov. Nesúhlas s ním vyjadrilo v minulosti bratislavské mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvá viacerých bratislavských mestských častí či krajskí poslanci. Proti zámeru vznikla aj petícia s takmer 19.000 podpismi.
Hlavné mesto uviedlo, že zotrváva na svojom stanovisku, že Bratislava nepotrebuje ďalšiu veľkokapacitnú spaľovňu. Podotklo, že všetok v tomto území vyprodukovaný komunálny odpad dokáže zhodnotiť v mestskom Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré čaká modernizácia. Magistrát rovnako vyvrátil niektoré podľa neho nepravdivé tvrdenia bývalého ministra.
Negatívne vníma rozhodnutie MŽP aj mestská časť Petržalka, ktorá v minulosti vyjadrila negatívny postoj. „Najmä z dôvodu, že len niekoľko stoviek metrov vzdušnou čiarou je povolené aj rozšírenie druhej mestskej spaľovne samosprávnej firmy Odvoz a likvidácia odpadu (OLO). Pričom podľa nás mali byť oba tieto projekty posudzované a povoľované spoločne a v celom kontexte,“ uviedol vicestarosta Petržalky Ján Karman. Negatívny postoj pri téme spaľovne v Slovnafte zostáva nemenný aj v mestskej časti Podunajské Biskupice.
