BRATISLAVA - Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) odmieta, že by Rusko predstavovalo pre Slovensko bezpečnostnú hrozbu. V diskusii sa zároveň postavil proti tvrdeniam, že Moskva je najväčším ohrozením slobody v Európe. Jeho slová zazneli v čase, keď sa čoraz viac diskutuje o bezpečnostnej situácii v Európe, záväzkoch Slovenska v NATO a pripravenosti Aliancie reagovať na prípadný útok.
Kaliňák sa k téme vyjadril v relácii Analýzy 24, kde diskutoval s poslancom PS Tomášom Valášekom. Ako informovala JOJ 24, minister reagoval aj na nedávne slová nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula, podľa ktorého najväčšia hrozba pre slobodu európskeho kontinentu prichádza z Moskvy. Kaliňák s takýmto hodnotením nesúhlasí.
Nevnímame Rusko ako hrozbu v rámci Slovenska, povedal Kaliňák
"Ja s ním nesúhlasím, pretože my nevnímame Rusko ako hrozbu v rámci Slovenska," vyhlásil minister obrany. Zároveň pripustil, že iné krajiny môžu mať na Rusko odlišný pohľad, a to aj vzhľadom na vlastnú historickú skúsenosť. Spomenul napríklad Poľsko či pobaltské štáty.
Podľa Kaliňáka však Slovensko nemôže ignorovať problémy svojich spojencov. Ak sa niektorá členská krajina dostane do bezpečnostných problémov, Slovensko jej má podľa ministra pomáhať prostriedkami, ktoré má k dispozícii. Pripomenul pritom, že tak robí už v súčasnosti.
Odlišný pohľad na bezpečnostnú situáciu má Valášek. Podľa neho sa Slovensko snahou o udržiavanie dobrých vzťahov s Ruskom nestáva bezpečnejšou krajinou. Naopak, tvrdí, že podobná politika môže oslabovať postavenie Slovenska medzi spojencami. Dôležitú úlohu podľa neho zohráva najmä dôveryhodnosť záväzku kolektívnej obrany NATO.
A čo článok 5 NATO?
Spor sa následne preniesol aj k článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Valášek zdôraznil, že ak by bol niektorý členský štát NATO napadnutý, Slovensko by podľa neho malo byť pripravené pomôcť aj vojensky. "Samozrejme, že pošleme sily na pomoc našim spojencom, veď očakávame od nich presne to isté," povedal.
Kaliňák však upozornil na rozdiel medzi bezpečnostným ohrozením a ozbrojeným útokom. Podľa neho nemožno každý incident automaticky považovať za dôvod na aktiváciu článku 5. "Článok 5 je vtedy, keď ste napadnutý, nie keď sa cítite ohrozený. Medzitým je ale sakra veľký rozdiel," uviedol.
Minister zároveň odmietol, že by Slovensko spochybňovalo svoje záväzky voči NATO. Poukázal na pôsobenie slovenských vojakov a techniky na východnom krídle Aliancie. Podľa Kaliňáka je zároveň potrebné rozlišovať medzi provokáciami a skutočným ozbrojeným útokom.
