BRATISLAVA - Voľby by vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 17,03 percenta hlasov. Druhý by bol Smerom-SD s 15,46 percentami a tretia by skončila Republika, ktorú by volilo 11,59 percenta voličov.
Vyplýva to z prieskumu agentúry SCIO pre česko-slovenský portál TÉMA.21. Na štvrtom mieste by bolo hnutie Slovensko s 10,02 percentami hlasov. Nasleduje Hlas-SD s 8,7 percentami. SaS by mala 7,85 percent a do parlamentu by sa dostali aj Demokrati (5,68 percenta) a KDH (5,43 percenta).
Do parlamentu by sa podľa aktuálneho modelu dostalo osem politických subjektov. Progresívne Slovensko by získalo 31 mandátov, Smer-SD 29, Republika 21, Hnutie SLOVENSKO 19, Hlas-SD 16, SaS 14 a Demokrati a KDH zhodne po 10 mandátov.
Ani jeden z dnešných politických táborov by tak nemal jednoduchú cestu k väčšine 76 poslancov. PS, SaS, Demokrati a KDH by mali spolu 65 mandátov, zatiaľ čo Smer-SD, Hlas-SD a Republika 66. Devätnásť mandátov Hnutia SLOVENSKO by preto mohlo byť pri takomto rozložení síl zásadných pre vznik parlamentnej väčšiny.
Matovič prvýkrát nad 10 percent
Agentúra poukázala na skutočnosť, že je to vôbec prvýkrát v histórii meraní SCIO od začiatku roka 2024, čo sa Matovičovo hnutie dostalo nad hranicu 10 percent. Dvojciferný výsledok hnutia podľa nich nadväzuje na dlhodobejšie výsledky hnutia, ktoré sa v meraniach SCIO už niekoľko mesiacov pohybuje okolo hranice deviatich až desiatich percent. "Prekročenie desaťpercentnej hranice je pre Hnutie SLOVENSKO dôležitým psychologickým aj politickým momentom. Už dlhšie sa pohybuje v blízkosti tejto úrovne, teraz ju však v našich meraniach prvýkrát prekročilo. Potvrdzuje sa tak, že napriek deklarovanej politickej izolácie zo strany niektorých opozičných strán zostáva stabilnou súčasťou skupiny najsilnejších politických subjektov na Slovensku," uviedol hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.
Zaujímavý je podľa Klusa v tejto súvislosti aj potenciál spolupráce Hnutia SLOVENSKO s Konzervatívcami - Kresťanskou úniou a stranou Za ľudí, s ktorými spoločne kandidovalo v parlamentných voľbách v roku 2023. Konzervatívci - Kresťanská únia v aktuálnom meraní získala 0,48 % a Za ľudí 1,45 %. Jednoduchý súčet podpory týchto troch subjektov tak predstavuje 11,95 %, čo je mierne viac ako aktuálnych 11,59 % tretej Republiky.
"Jednoduchý súčet preferencií jednotlivých strán, samozrejme, nemožno automaticky zamieňať za výsledok prípadnej spoločnej kandidátky. Ak by si však všetky tri subjekty dokázali svoju dnešnú podporu zachovať a Hnutie SLOVENSKO by pokračovalo v súčasnom trende, takéto zoskupenie by mohlo reálne bojovať aj o pozíciu tretej najsilnejšej politickej sily," doplnil.
Vysoké percento hlasov by prepadlo
Druhým výrazným výsledkom prieskumu je podľa agentúry vysoká podpora politických subjektov, ktoré by zostali pod päťpercentnou hranicou potrebnou na vstup do Národnej rady SR. Sme rodina spájajúca sa so zoskupením Sulíkovci, by získala 3,62 %, Maďarská aliancia 3,50 %, Právo na pravdu 2,90 %, SNS 2,42 %, Strana vidieka 1,93 %, Za ľudí 1,45 %, Kotlebovci-ĽSNS 0,97 %, potenciálny politický projekt spájaný s Ondrejom Lunterom 0,60 %, Konzervatívci - Kresťanská únia 0,48 % a novovznikajúci politický projekt Ľudskosť a prosperita 0,36 %.
Spolu ide až o 18,23 % hlasov. Pri samostatnej kandidatúre týchto subjektov by teda zostala bez zastúpenia v parlamente takmer pätina rozhodnutých voličov. "Takmer pätina hlasov mimo parlamentu by mala zásadný vplyv na výslednú podobu Národnej rady aj možnosti zostavenia vlády. Už vo voľbách v roku 2023 zostala bez parlamentného zastúpenia približne šestina hlasov a dnes vidíme ešte väčšiu fragmentáciu. Navyše viacero strán sa pohybuje medzi dvoma a štyrmi percentami, takže aj relatívne malé presuny voličov môžu zásadne zmeniť povolebnú matematiku," upozorňuje Klus.
Prieskum realizovala agentúra SCIO pre česko-slovenský portál TÉMA.21 v dňoch 24. – 30. septembra 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 025 respondentov.
