BRATISLAVA - Opozičné političky volajú po systémových zmenách v oblasti ochrany mládeže. Návrh z dielne ministerstva školstva, ktorý je aktuálne v parlamente, nepovažujú za dostatočný. Myslia si, že sám situáciu s násilím na školách nevyrieši. Zároveň kritizujú viaceré vyjadrenia koaličných politikov, ktoré sú podľa nich agresívne a útočné. Hovoria o potrebe menšej agresivity vo verejnom priestore a pozitívnych vzorov pre mladých. Vyplýva to z vyjadrení poslankýň Národnej rady SR Beáty Jurík (PS), Veroniky Remišovej (Slovensko - Za ľudí), Andrey Turčanovej (KDH), Vladimíry Marcinkovej (SaS) a Moniky Podhorány Masarikovej z mimoparlamentnej strany Demokrati.
„Je tu zanedbané vzdelávanie, občianska výchova, mediálna výchova, vzťahová a sexuálna výchova, ale aj výchova ku kritickému mysleniu, ktorá by ochránila naše deti. A ja si veľmi dobre uvedomujem, že toto nie sú veci, ktoré sa zmenia lusknutím prstov. Musíme do nich jednoducho investovať. Tu musí prísť systematické opatrenie, systematické riešenia, reformy. Máme tu systém, ktorý nespolupracuje. Polícia, prokuratúra, súdy. Často práve toto zlyháva. Škola, sociálne zabezpečenie. Toto sú všetko problémy, ktorými sa máme zaoberať a ktoré máme riešiť,“ uviedla Jurík.
Političky hovorili aj o nedostatočnom financovaní mimovládnych a neziskových organizácií, ktoré podľa nich zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane mládeže. Predsedníčka Za ľudí Remišová kritizovala, že projekty zamerané na boj proti násiliu na školách nedostali peniaze z tohtoročnej výzvy ministerstva spravodlivosti. Upozornila zároveň na model financovania neziskových organizácií v iných krajinách. „V Nemecku majú viacročné financovanie, ktoré je navrhnuté na osem rokov, to znamená, oni dostanú financovanie na osem rokov, môžu si naplánovať intervencie, zamestnať expertov. Myslím si, že touto cestou by sme sa mali vybrať,“ doplnila.
archívne video
Opozičné političky sa vyjadrili aj k vládnemu návrhu zákona, ktorý rieši ochranu mládeže pred radikalizáciou. Označili ho za nedostatočný. Môže byť podľa nich prvým krokom, ale treba aj ďalšie zmeny. „Žiadne rady, žiadne stretnutia na krajoch nevyriešia a nezmonitorujú situáciu, ktorá sa na našich školách deje. Takisto žiadne drahé kamery nezachránia deti a učiteľov pred útokmi. (...) Učiteľom a riaditeľom chýbajú základné školenia, chýbajú im jasné postupy pre prípad aktívneho útočníka,“ povedala Turčanová. Treba podľa nej systémové zmeny, ako sú odborné tímy priamo na školách, dostupných školských psychológov či povinné školenia a nácviky krízových situácií pre učiteľov a žiakov.
Medzery v navrhovanom zákone
Podhorány Masariková hovorila aj o ďalších medzerách návrhu vládneho zákona. K návrhu, ktorý sa týka zákazu sociálnych sietí pre deti do 16 rokov, sa pýtala, ako sa bude dať vek reálne overiť. „Ako sa zabezpečí, že sa dieťa neregistruje menom svojho súrodenca?“ podotkla. Zároveň sa pýtala, ako sa zabezpečí ochrana dát po vytvorení systému výmeny informácií medzi inštitúciami. Političky kritizovali aj vyjadrenia niektorých koaličných politikov. Volajú po menšej agresivite vo verejnom priestore.
Marcinková upozornila aj na tému duševného zdravia detí. „Štatistiky nám ukazujú, že 30 percent mladých ľudí dnes bojuje s úzkosťami, považuje svoj život za zlý a nezvládnuteľný. To sú hrozivé štatistiky. A ešte hrozivejšie sú tie, že na jedného psychiatra na Slovensku pripadá 19.000 mladých ľudí. Máme na Slovensku okresy, kde nie je ani jeden školský psychológ,“ upozornila. Apelovala na to, aby riešenie situácie s psychológmi bolo prioritou.
