BRATISLAVA - Chybná batéria spôsobí požiar, spotrebič zranenie alebo výrobok poškodí zariadenie domácnosti. Kto v takom prípade zaplatí vzniknutú škodu? Od decembra začne na Slovensku platiť nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Zmeny sa dotknú aj moderných technológií, softvéru či nákupov cez online platformy.
Stačí malá chyba výrobku a následky môžu byť oveľa vážnejšie než samotná porucha. Pokazený spotrebič môže poškodiť domácnosť, chybná batéria môže spôsobiť požiar a technické zariadenie môže viesť k zraneniu.V takom prípade nejde iba o reklamáciu výrobku. Ak chybný výrobok spôsobí ďalšiu škodu, poškodený môže za splnenia zákonných podmienok žiadať aj jej náhradu.
Od 9. decembra 2026 začne na Slovensku platiť nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Národná rada SR ho schválila 17. septembra 2026 a nahradí doterajšiu právnu úpravu z roku 1999. Nové pravidlá reagujú aj na výrobky a technológie, ktoré v čase prijatia pôvodného zákona neexistovali.
Kedy je výrobok vadný?
Výrobok je vadný vtedy, ak neposkytuje bezpečnosť, ktorú možno vzhľadom na všetky okolnosti oprávnene očakávať. Posudzuje sa napríklad jeho povaha a vlastnosti, spôsob použitia, prezentácia či informácie, ktoré výrobca poskytol. „Nie každý pokazený výrobok je automaticky vadným výrobkom v zmysle pravidiel zodpovednosti za škodu. Rozhodujúce je najmä to, či výrobok predstavoval bezpečnostné riziko a či práve jeho vada spôsobila vzniknutú škodu,“ vysvetľuje advokát JUDr. Róbert Bános z Advokátskej kancelárie BÁNOS & KOŠÚTOVÁ.
Nový zákon pritom výslovne počíta aj so softvérom, elektrinou či digitálnymi výrobnými súbormi. Pravidlá zodpovednosti sa tak prispôsobujú aj moderným technológiám. Ak sa pokazí samotný výrobok, spotrebiteľ rieši predovšetkým reklamáciu. Môže požadovať napríklad opravu alebo výmenu, prípadne ďalšie nároky podľa zákonných podmienok. Iná situácia nastáva, ak chybný výrobok spôsobí ďalšiu škodu.
„Ak napríklad chybný spotrebič spôsobí požiar a poškodí kuchynskú linku, nejde už iba o reklamáciu spotrebiča. Poškodený môže za splnenia zákonných podmienok uplatňovať aj nárok na náhradu škody, ktorú mu výrobok spôsobil,“ hovorí advokát. Tieto dva nároky treba od seba odlišovať. Reklamácia rieši problém so samotným výrobkom, zatiaľ čo náhrada škody sa týka následkov, ktoré jeho vada spôsobila.
Kto bude za škodu zodpovedať?
Základným zodpovedným subjektom je výrobca. Nová právna úprava však počíta aj so situáciami, keď výrobca alebo výrobca komponentu nemá sídlo v členskom štáte EÚ. Za určitých podmienok môže byť zodpovedným subjektom aj dovozca, splnomocnený zástupca výrobcu alebo poskytovateľ logistických služieb.
Ak nie je možné určiť zodpovednú osobu usadenú v členskom štáte, zákon za stanovených podmienok počíta aj so zodpovednosťou distribútora. Novinkou je aj úprava týkajúca sa online platforiem. Za splnenia zákonných podmienok sa pravidlá môžu týkať aj poskytovateľa online platformy, ktorá umožňuje spotrebiteľovi uzatvárať zmluvu s obchodníkom.
Predstavme si, že batéria v zariadení má výrobnú chybu a spôsobí požiar. Samotný výrobok môže byť zničený, no zároveň môže dôjsť k poškodeniu nábytku, elektroniky alebo celej domácnosti. V takom prípade je dôležité rozlišovať medzi poškodeným výrobkom a ďalším majetkom, ktorý bol v dôsledku jeho vady poškodený.
Podľa advokáta je preto veľmi dôležité nič nevyhadzovať a výrobok svojvoľne neopravovať ani nerozoberať. „Po udalosti treba v prvom rade zabezpečiť bezpečnosť a následne čo najlepšie zdokumentovať, čo sa stalo. Užitočné môžu byť fotografie výrobku a miesta udalosti, doklad o kúpe, návod, komunikácia s predávajúcim, správy hasičov alebo polície a v prípade zranenia aj lekárska dokumentácia,“ upozorňuje JUDr. Bános.
Ľahšie dokazovanie pre bežných ľudí
Jednou z najväčších prekážok pre spotrebiteľov bolo doteraz dokazovanie, že za poruchu a následnú škodu môže technická chyba výrobcu. Bežný človek totiž nemá prístup k technickej dokumentácii ani interným dátam vývojárov.
Nový zákon preto zavádza právne domnienky. Ak spotrebiteľ preukáže pravdepodobnosť, že výrobok bol vadný a existuje priama súvislosť so vzniknutou škodou, súd môže rozhodnúť v jeho prospech. Dôkazné bremeno sa tak čiastočne presúva na výrobcu či predajcu, ktorý musí prípadne dokázať opak.
Ak výrobok spôsobí požiar, zranenie alebo inú vážnu škodu, poškodený by si mal podľa možností:
- odfotografovať výrobok a miesto udalosti,
- výrobok ďalej nepoužívať,
- nevyhadzovať ho a svojvoľne ho nerozoberať,
- uchovať doklad o kúpe alebo objednávku,
- odložiť si návod a ďalšiu dokumentáciu,
- uchovať komunikáciu s predajcom či výrobcom,
- zabezpečiť správy hasičov alebo polície,
- pri zranení uchovať lekárske správy,
- pri poškodení majetku odložiť faktúry, rozpočty opráv a doklady o zaplatení.
Ak sa výrobok odovzdáva predávajúcemu, servisu alebo znalcovi, vhodné je vyžiadať si potvrdenie o jeho prevzatí a stave.
Novinkou je aj softvér
Kým stará právna úprava vznikala v čase, keď smart zariadenia a softvér neboli bežnou súčasťou domácností, nový zákon počíta aj s digitálnymi prvkami. Za výrobok sa podľa nového zákona považuje okrem iného aj softvér a digitálny výrobný súbor. Zákon zároveň pracuje aj s pojmom súvisiacej digitálnej služby. To môže byť dôležité napríklad pri zariadeniach, ktorých fungovanie závisí od softvéru alebo digitálnych služieb.
Dôležitá je aj prechodná úprava. Nový zákon sa bude vzťahovať na škodu spôsobenú výrobkom, ktorý bol uvedený na trh alebo do prevádzky od 9. decembra 2026. Na výrobky uvedené na trh alebo do prevádzky do 8. decembra 2026 sa naďalej vzťahujú dovtedajšie právne predpisy. Pre spotrebiteľa teda nebude rozhodujúce iba to, kedy škoda vznikla, ale aj to, kedy bol konkrétny výrobok uvedený na trh alebo do prevádzky.
