PEZINOK – Bývalý šéf Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Aurel Ugor čelí neprávoplatnému rozsudku v kauze informačného systému Iskra. Špecializovaný trestný súd ho uznal za vinného z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a uložil mu ročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na dva roky. Projekt pritom štát stál milióny eur, no do reálnej prevádzky sa napokon nedostal.
Ugor podľa rozhodnutia súdu nekonal s úmyslom obohatiť seba či niekoho iného. Samosudca Ján Buvala však pri projekte videl nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, keďže odvolanie podala prokurátorka aj samotný obžalovaný.
"Nebol produkovaný priamy úmysel obžalovaného obohatiť sa," uviedol pri vyhlásení rozsudku sudca. Zároveň skonštatoval, že pri realizácii projektu sa so štátnym majetkom nenakladalo hospodárne.
Milióny za projekt Iskra, ktorý nefungoval
Kauza sa týka projektu Iskra, ktorý malo ministerstvo hospodárstva využívať na účely krízového riadenia. Jeho úlohou malo byť okrem iného získavanie, vyhodnocovanie a uchovávanie údajov súvisiacich s krízovým riadením či prepravou jadrového paliva. Systém mal zároveň zabezpečovať šifrovanú komunikáciu v oblasti krízového riadenia a kritickej infraštruktúry.
Ugor na ministerstve najskôr pôsobil ako vedúci oddelenia utajovaných skutočností, neskôr sa stal riaditeľom odboru bezpečnosti a krízového riadenia. Práve tento odbor dostal po rozhodnutí rezortu v roku 2013 projekt na starosť.
Dodávateľom bola spoločnosť Lomtec. Jedným z kľúčových problémov, ktoré sa počas vyšetrovania a súdneho konania objavili, bol spôsob zadania zákazky. Ministerstvo využilo výnimku z pravidiel verejného obstarávania a zákazku zadalo v utajenom režime.
Kontrolóri však takýto postup spochybnili. Podľa ich zistení nebol dôvod využiť danú výnimku a zákazka mala byť zadaná prostredníctvom užšej súťaže.
Prokurátorka Lucia Bizoňová v záverečnej reči tvrdila, že o priamej zákazke bez verejnej súťaže rozhodol samotný Ugor. Poukázala tiež na nakúpené komponenty, ktoré následne zostali dlhý čas nevyužité v skladoch.
Projekt za 24 miliónov eur
Pôvodne sa pri projekte Iskra počítalo s rozpočtom približne 24 miliónov eur. Do konca roka 2020 však štát podľa údajov prezentovaných na súde uhradil faktúry za viac ako 8,5 milióna eur. Napriek tomu sa ani jedna z fáz projektu nedostala do funkčnej prevádzky.
Kontrolóri vyčíslili škodu na približne 8,5 milióna eur. Prokurátorka počas procesu pracovala so sumou 9,75 milióna eur. Samotné predraženie projektu však kontrola nepotvrdila. Problém podľa vypovedajúcich kontrolórov spočíval najmä v nehospodárnom využití obstaraných technológií. Potvrdili tiež, že Iskra nebola nasadená do prevádzky.
Podľa ich výpovedí sa napríklad centrálna autorita, teda šifrovací prostriedok, nachádzala v pivničných priestoroch ministerstva. Projekt mal podľa Ugora slúžiť na export dát z už existujúceho systému JIHSM, ktorého prevádzkovateľom je Výskumný ústav jadrových elektrární.
Kontrolóri zároveň upozornili na ďalšiu problematickú okolnosť. Časť agendy, ktorú mala Iskra zabezpečovať, podľa nich nespadala do pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Na realizáciu takéhoto projektu mal byť navyše potrebný súhlas vlády, ktorý podľa zistení kontrolórov udelený nebol.
Projekt preveroval Sulík
Kontrola projektu sa začala ešte v čase, keď bol ministrom hospodárstva Richard Sulík. Ten dal Iskru preveriť s odôvodnením, že ho mal Ugor v súvislosti s projektom zavádzať. Najvyšší kontrolný úrad následne pri preverovaní konštatoval viacnásobné porušenie finančnej disciplíny.
Ugor bol v kauze obvinený v septembri 2022. Prokurátorka pred vyhlásením rozsudku navrhovala podmienečný trest, peňažný trest vo výške 30-tisíc eur a zároveň desaťročný zákaz činnosti.
Podľa jej argumentácie štát v dôsledku Ugorovho konania obstarával netransparentne a neefektívne. Poukazovala aj na nákup komponentov, ktoré sa napokon vôbec nevyužili.
V neskoršom dokumente NKÚ sa však podľa portálu Startitup spomínajú aj významné mená. Napríklad vtedajší minister hospodárstva Peter Žiga za Smer a tiež jeho nástupca Sulík a dvaja zástupcovia firmy Lomtec Miroslav Ličko a Peter Sedlák.
Ugor vinu odmieta
Bývalý šéf NBÚ od začiatku konania svoju vinu odmietal. Jeho obhajca Michal Mandzák označil obžalobu za vágne formulovanú a účelovú. Obrana argumentovala tým, že projekt bol tesne pred spustením zastavený rozhodnutím vtedajšieho ministra Sulíka. Následne sa stal predmetom kontroly.
Advokát zároveň spochybňoval tvrdenie, že štátu vznikla škoda. Poukazoval na to, že o systémy Iskra prejavil záujem Národný bezpečnostný úrad, ktorý podľa jeho slov potvrdil ich využiteľnosť a prínos. Podľa obhajoby sa tak zmenil iba správca štátneho majetku. Mandzák zároveň zdôrazňoval, že kontrolóri nezistili predraženie samotného obstarávania.
Ugor na záver procesu uviedol, že na ministerstve mal svojich nadriadených a bez ich pokynov by v projekte nemohol pokračovať. Trval tiež na tom, že štátu nevznikla škoda a Iskra bola zastavená bez bližšieho vysvetlenia.
Špecializovaný trestný súd ho napokon uznal za vinného z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Keďže sa proti rozhodnutiu odvolali obe strany, o definitívnom verdikte ešte nie je rozhodnuté.
