BRATISLAVA - Rodinnému podnikaniu na Slovensku, najmä malým a stredným firmám, by po vzore zo zahraničia mohol pomôcť inštitút súkromnej nadácie. Uviedol to vo štvrtok na brífingu Marián Viskupič, podpredseda opozičnej strany SaS, ktorý si tzv. lex rodinné podnikanie berie v SaS pod patronát po legislatívnej stránke.
„Naším cieľom nie je vytvoriť jeden návrh a tváriť sa, že sme vyriešili všetky problémy rodinných firiem. Chceme postupovať krok za krokom, riešiť konkrétne problémy, s ktorými sa rodinné firmy stretávajú v praxi. Prvý legislatívny návrh sme už podali a je to návrh zákona o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní, ktorým rozširujeme možnosti rodinnej výpomoci,“ priblížil.
archívne video
Rodinná výpomoc
Aktuálny stav podľa neho umožňoval iba eseročkám s dvomi štatutármi mať výpomoc. „My to rozširujeme, aby bolo prirodzené, že otec, mama, dve deti si môžu aj v eseročkách s väčším počtom konateľov pomáhať rodinnou výpomocou. Štát nemá robiť z takejto prirodzenej rodinnej výpomoci problém iba preto, že má takáto firma viac ako dvoch rodinných príslušníkov. To skutočne nedáva zmysel,“ podčiarkol.
„Prichádzame už s ďalším krokom a ideme predložiť návrh zákona o súkromných nadáciách. Dôvod je jednoduchý: slovenská ekonomika dospela do obdobia, keď prvá veľká generácia podnikateľov po roku 1989 starne a postupne odovzdáva firmy svojim deťom,“ avizoval Viskupič.
Firmy pre ďalšie generácie
Generačná výmena prvej podnikateľskej generácie nie je podľa neho vecou budúcnosti. „To je aktuálny problém, skutočne sa deje dnes. A slovenské právo musí na túto situáciu reagovať. Ak niekto desiatky rokov - 20 či 30 - budoval firmu a rodinný majetok, musí mať možnosť nastaviť dlhodobú správu tak, aby aj po generačnej výmene firma fungovala, aby sa firma zbytočne nerozdrobila, aby mohla slúžiť ďalším generáciám, ale aby mohla slúžiť aj celej ekonomike a nakoniec aj štátu formou platenia daní a odvodov,“ podotkol.
Bez skrývania majetku
„Súkromná nadácia má byť jedným z nástrojov, ktorý to umožní. Zároveň chceme jasne povedať, že nejde o nástroj na skrývanie majetku, na obchádzanie pravidiel alebo vytváranie nejakých anonymných štruktúr. Návrh obsahuje jasné mechanizmy transparentnosti, kontroly, identifikáciu konkrétneho a konečného užívateľa výhod, evidenčné účtovné povinnosti a pri väčších majetkoch, samozrejme, aj audit. Chceme slovenské riešenie podľa slovenského práva, s domácou kontrolou a s jasnými pravidlami,“ vysvetlil.
Takáto právna úprava je podľa Viskupiča potrebná, lebo dnes veľa slovenských rodinných firiem zbytočne odchádza do zahraničia a riešia si správu majetku či už podľa českej úpravy, lichtenštajnskej alebo cyperskej. „Potrebujeme, aby u nás doma boli aspoň tí podnikatelia, ktorí sú tu, ktorí tu žijú. Už vidíme, čo sa deje aj so zahraničnými investormi, ktorých táto vláda vyslovene vyháňa. Neexistencia riešenia, bohužiaľ, vyháňa aj domáce firmy, ktoré tu roky rokúce žili,“ dodal Viskupič.
