ŽIAR NAD HRONOM – Po viac ako troch rokoch sa Slovensko vracia medzi krajiny, ktoré vyrábajú primárny hliník. V Slovalcu sa začína postupný reštart výroby, do ktorého spoločnosť investuje najmenej 100 miliónov eur. V prvej fáze plánuje obnoviť ročnú výrobnú kapacitu 75-tisíc ton, pričom návrat výroby má podporiť viac ako 200 priamych pracovných miest a ďalšie stovky nepriamo v celom regióne.
Návrat výroby však nebude znamenať okamžité spustenie celej fabriky. Reštart má prebiehať postupne a kapacita bude nabiehať po spustení prvých elektrolyzérov. V úvodnej fáze sa má obnoviť 75-tisíc ton ročnej kapacity z celkových 175-tisíc ton.
Výroba primárneho hliníka bola v Slovalcu utlmená v roku 2022 a začiatkom roka 2023 úplne zastavená. Dôvodom boli najmä vysoké ceny elektriny a chýbajúca podpora energeticky náročného priemyslu. Zlom nastal po dohode so Slovenskou republikou z 1. júla 2026, ktorá vytvorila dlhodobý rámec umožňujúci opätovné spustenie výroby.
Investícia najmenej 100 miliónov eur
Samotný technologický reštart financuje Slovalco zo svojich zdrojov. Spoločnosť sa zaviazala vynaložiť na obnovenie výroby najmenej 100 miliónov eur. Peniaze majú smerovať na opätovné spustenie výroby, technickú prípravu aj ďalšie súvisiace opatrenia.
Od samotnej investície je však potrebné odlišovať podmienky vytvorené štátom. Tie zahŕňajú napríklad kompenzáciu nepriamych nákladov CO₂ premietnutých do cien elektriny, a to v súlade s pravidlami Európskej únie.
Podľa materiálu nejde o mechanizmus vytvorený výhradne pre Slovalco. Ide o nástroj povolený pravidlami EÚ, ktorého cieľom je zabrániť presunu energeticky náročnej výroby mimo únie do krajín, kde výrobcovia nenesú porovnateľné náklady spojené s cenou uhlíka. V roku 2024 takúto kompenzáciu poskytovalo 15 členských štátov EÚ.
Rovnaký mechanizmus využívajú aj Nemecko a Francúzsko. Na Slovensku získalo kompenzáciu nepriamych nákladov za rok 2024 deväť priemyselných podnikov, medzi nimi U. S. Steel Košice, Mondi SCP, OFZ či Železiarne Podbrezová. Slovalco medzi nimi nebolo, keďže výroba primárneho hliníka bola v tom období odstavená. Po obnovení výroby však bude môcť mechanizmus využívať pri splnení stanovených podmienok rovnako ako ostatné oprávnené podniky.
Hliník je pre Európu strategickou surovinou
Hliník patrí medzi kritické a strategické suroviny Európy. Je dôležitý pre energetické siete, obnoviteľné zdroje, dopravu, obranu, stavebníctvo aj ďalšie priemyselné odvetvia.
Európa je pritom od dovozu čoraz viac závislá. Viac ako polovicu európskeho dopytu po hliníku pokrýva dovoz a do roku 2040 môže dopyt vzrásť približne o 30 percent v porovnaní s rokom 2022. Od roku 2022 bolo v EÚ utlmených približne 50 percent kapacity výroby primárneho hliníka.
Podľa Slovalca môže návrat domácej výroby pomôcť znížiť dovoznú závislosť a posilniť európsky dodávateľský reťazec. Význam môže mať aj z environmentálneho hľadiska. Dovážaný primárny hliník má podľa materiálu v priemere štyri- až päťnásobne vyššiu uhlíkovú stopu než európska produkcia, najmä pre uhlíkovo náročnejší energetický mix v krajinách, odkiaľ sa dováža.
Reštart Slovalca tak má Slovensku priniesť nielen návrat strategickej výroby, ale aj stovky pracovných miest, zachovanie špecializovaného know-how a posilnenie domáceho priemyslu.
