Mikuláš Dzurinda a Robert Fico (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Premiér Robert Fico ustupuje pred voľbami kritickým ohlasom verejnosti vo väčšej miere než jeho predchodca Mikuláš Dzurinda. Zhodli sa na tom oslovení politológovia.
Poukázali napríklad na to, že zatiaľ čo Fico po nedávnych protestoch proti takzvanému vlasteneckému zákonu odporučil prezidentovi, aby normu nepodpísal, Dzurinda sa pri štrajku nemocníc v roku 2006 pokúšal kritiku utlmiť diskusiou s nespokojnými zdravotníkmi.
Na schválenie zákona na podporu vlastenectva reagovala časť oponentov demonštráciou. Fico neskôr požiadal prezidenta Ivana Gašparoviča, aby normu vrátil parlamentu, pričom ten požiadavke vyhovel.
Terajší premiér je podľa politológov otvorenejší než predchodca aj k neplánovaným výdavkom z verejných financií. Napríklad začiatkom roka vláda po protestoch kamionistov presadila zníženie spotrebnej dane na naftu, hoci v minulosti to Fico odmietal. Zníženie dane spôsobí podľa skoršieho odhadu ministerstva financií výpadok vo verejných zdrojoch vo výške asi 100 miliónov eur. Tento týždeň zase kabinet schválil mimoriadnu dotáciu takmer 14 miliónov eur určenú na sociálne služby. Neštátne zariadenia už dlhšie kritizovali, že pre nedostatok peňazí im hrozí zánik.
"Fico je populista, ktorý sleduje vývoj verejnej mienky a presadzuje také riešenie, kde je minimálne riziko, že mu to prinesie nejakú stratu," povedal prezident mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov, ktorý hodnotí pôsobenie súčasného kabinetu zväčša kriticky. "Je to taktické reagovať na pohyb vo verejnej mienke, veď verejnosť bude voliť," poznamenal o Ficovom postoji politológ Rastislav Tóth.
Rozdiely medzi súčasným a predchádzajúcim kabinetom možno podľa politológov pozorovať aj v snahách získavať priazeň voličov prostredníctvom výdavkov z verejných peňazí. "Dzurinda bol v tejto oblasti oveľa opatrnejší," myslí si politológ Michal Horský. Fico je podľa neho odhodlaný pre úspech vo voľbách míňať viac aj s rizikom, že ak bude zostavovať novú vládu, bude čeliť potrebe nájsť náhradu za použité zdroje.
Parlamentné voľby budú na Slovensku 12. júna. Najvyššiu popularitu si s vysokým náskokom udržiava práve Ficov Smer-SD, ktorého podpora sa pohybuje okolo hranice 40 percent. Dzurindova SDKÚ-DS v prieskumoch verejnej mienky podporuje zväčša menej než 15 percent z rozhodnutých voličov.
Na schválenie zákona na podporu vlastenectva reagovala časť oponentov demonštráciou. Fico neskôr požiadal prezidenta Ivana Gašparoviča, aby normu vrátil parlamentu, pričom ten požiadavke vyhovel.
Terajší premiér je podľa politológov otvorenejší než predchodca aj k neplánovaným výdavkom z verejných financií. Napríklad začiatkom roka vláda po protestoch kamionistov presadila zníženie spotrebnej dane na naftu, hoci v minulosti to Fico odmietal. Zníženie dane spôsobí podľa skoršieho odhadu ministerstva financií výpadok vo verejných zdrojoch vo výške asi 100 miliónov eur. Tento týždeň zase kabinet schválil mimoriadnu dotáciu takmer 14 miliónov eur určenú na sociálne služby. Neštátne zariadenia už dlhšie kritizovali, že pre nedostatok peňazí im hrozí zánik.
"Fico je populista, ktorý sleduje vývoj verejnej mienky a presadzuje také riešenie, kde je minimálne riziko, že mu to prinesie nejakú stratu," povedal prezident mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov, ktorý hodnotí pôsobenie súčasného kabinetu zväčša kriticky. "Je to taktické reagovať na pohyb vo verejnej mienke, veď verejnosť bude voliť," poznamenal o Ficovom postoji politológ Rastislav Tóth.
Rozdiely medzi súčasným a predchádzajúcim kabinetom možno podľa politológov pozorovať aj v snahách získavať priazeň voličov prostredníctvom výdavkov z verejných peňazí. "Dzurinda bol v tejto oblasti oveľa opatrnejší," myslí si politológ Michal Horský. Fico je podľa neho odhodlaný pre úspech vo voľbách míňať viac aj s rizikom, že ak bude zostavovať novú vládu, bude čeliť potrebe nájsť náhradu za použité zdroje.
Parlamentné voľby budú na Slovensku 12. júna. Najvyššiu popularitu si s vysokým náskokom udržiava práve Ficov Smer-SD, ktorého podpora sa pohybuje okolo hranice 40 percent. Dzurindova SDKÚ-DS v prieskumoch verejnej mienky podporuje zväčša menej než 15 percent z rozhodnutých voličov.
