BRATISLAVA - Rovnako ako v jesenných parlamentných alebo nedávnych prezidentských voľbách, sa ani kampaň do eurovolieb nedá označiť z hľadiska celkovej transparentnosti za uspokojivú. Organizácia Transparency International zhodnotila kampaň 12 strán, ktoré ju vedú minimálne v rozsahu 50-tisíc eur, pričom transparentnú eurokampaň podľa mimovládky vedú len tri strany.
Kľúčovým pre hodnotenie je spôsob, akým strana vedie svoj transparentný účet, ktorý má poskytovať úplný a reálny obraz o jeho kampani. Dôležitým je i spôsob financovania kampane, ktorá v prípade eurovolieb môže byť postavená na štátnych príspevkoch, ktorými strany disponujú, ďalších straníckych financiách, daroch ale aj pôžičkách.
Strany môžu na kampaň minúť najviac tri milióny eur. Financie určené na kampaň musí strana viesť na transparentnom účte. Údaje na ňom musia byť nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií. Na transparentný účet musia byť vložené peniaze výlučne prevodom z iného účtu. Výpisy z účtu musí kandidát uchovávať päť rokov od ich vydania.
archívne video
„Hodnotenie vychádza aj z informácií zverejnených na volebných weboch, sociálnych sieťach strán, z dát v knižnici reklám Facebooku, monitoringu outdoorovej kampane agentúrou Kantar, ako aj z testovania odozvy strán na otázky voličov,“ približuje Transparency International.
Zelenú farbu dostali iba tri strany
Výsledkom hodnotenia je rozradenie strán na princípe semafora. Iba trom stranám sa pritom podarilo získať zelenú visačku transparentnej kampane (PS, KDH a SaS). „Ku kampani siedmich strán máme menšie či väčšie výhrady, a preto získali oranžovú visačku (Demokrati, Aliancia, ĽSNS, Slovensko, SNS, Republika, KÚ). Dve strany sú podľa nášho hodnotenia vyslovene netransparentné (Smer a Hlas), za čo si vyslúžili červenú visačku,“ informuje TIS.
Rezervy má aj najvyššie hodnotená kampaň Progresívneho Slovenska (skóre 80%). To nakúpilo väčšinu štvrť miliónovej bilbordovej kampane cez jedinú hromadnú agentúrnu faktúru. Strana však bola ochotná poskytnúť Transparency podrobný rozpis bilbordov, no nesúhlasila s jeho zverejnením.
Kresťanskí demokrati (77%) majú v kampani najviac veľkých darcov nad 10-tisíc eur, najväčším je súčasný europoslanec Ivan Štefanec, ktorý prispel strane sumou 120-tisíc eur. Podiel veľkých darov prekročil hranicu 25% príjmov, čo Transparency vníma už ako možný rizikový faktor.
Predseda SaS Richard Sulík najprv prisľúbil vyplnenie rozšíreného majetkového priznania, ktoré Transparency rozoslala kandidujúcim stranám. Nesúhlasil však s jeho zverejnením, čo odôvodnil zlou bezpečnostnou situáciou po pokuse o atentát na premiéra Roberta Fica. Napokon ho Transparency nezaslal vôbec.
Smer a Hlas pohoreli
Strany investovali do kampane zatiaľ spolu 5,4 milióna eur, čo je už teraz viac ako náklady z predošlej eurokampane z roku 2019 (4,9 mil. eur). Najväčšiu kampaň pritom zrejme bude mať najsilnejšia vládna strana Smer, ktorá doteraz minula 1,25 milióna eur. Hodnotenie netransparentnej kampane si vyslúžila najmä kvôli takmer úplnému únosu kampane do prostredia vlastnej agentúry. Strana platí väčšinu kampane cez hromadné zálohové agentúre platby, ktoré sú popísané iba všeobecne ako „organizačno-technické zabezpečenie volieb“.
Najhoršiu prax predviedla strana Hlas, ktorá zopakovala mimoriadne netransparentnú prezidentskú kampaň svojho doterajšieho predsedu Petra Pellegriniho. Hlas odštartoval eurokampaň už v marci bez transparentného účtu, ten si založil až o mesiac, v apríli. Podľa pozorovaní Transparency môže mať najväčšiu bilbordovú kampaň, ktorú však opäť platí cez agentúrne faktúry s dlhou splatnosťou, verejnosť sa tak náklady za najintenzívnejšie májové bilbordy zrejme dozvie až po voľbách. Podobne ako Smer, aj Hlas kampaň ukrýva v agentúre, dokonca poslal necelých 100-tisíc eur bez uvedenia prijímateľa na transparentnom účte, čo je v rozpore so zákonom.
Kampaň sa končí 5. júna
Volebnú kampaň musia politické subjekty, ktoré kandidujú v eurovoľbách, ukončiť najneskôr 5. júna o polnoci. Od 6. júna bude plynúť 48-hodinové moratórium. Počas moratória je podľa zákona zakázané zverejňovať výsledky prieskumov verejnej mienky a volebných ankiet. Moratórium trvá až do skončenia hlasovania v deň volieb.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú na Slovensku konať v sobotu 8. júna. V eurovoľbách kandiduje 22 strán a jedna koalícia. Slováci budú voliť 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie. Zakrúžkovať môžu najviac dvoch kandidátov z jednej kandidátnej listiny.
