BRATISLAVA – Rezort vnútra plánuje investovať nemalé zdroje z plánu obnovy do modernizácie radarových systémov na slovenských cestách. Plánovaná zmena by mohla priniesť výrazne zvýšenú bezpečnosť na cestách, analytici sa však obávajú, či polícia neskĺzne k výpalníckym praktikám. Zvyšovanie príjmu do štátnej kasy môže ľahko vystriedať dobrý úmysel. Oproti západným krajinám sme však stále v začiatkoch.
Archívne video:
Zatiaľ čo v iných krajinách sú úsekové radary každodenným chlebom šoférov, na Slovensku sa s niečím podobným stretávame zatiaľ len zriedka. Našinci by mohli systém automatizovaných radarov poznať napríklad zo susedného Česka, či Rakúska, kde je stabilné meranie rýchlosti v nehodových úsekoch už dlhoročnou praxou. Podobný projekt dnes plánuje aj Mikulcov rezort vnútra, panujú však obavy, že hlavným účelom by mohol byť zvyšovanie príjmov do štátnej kasy.
Podľa portálu HNonline je takáto prax v oblasti objektívnej zodpovednosti zahrňujúca stovky až tisíce radarov v európskych krajinách už úplne bežná. Rezort vnútra tento trend reflektuje, a tak prichádza s plánom modernizácie. Nákup stovky zariadení by mal štátnu kasu vyjsť na 34 miliónov eur a krytý by mal byť z plánu obnovy. Investícia do radarových systémov ba mala pokrývať nákup až 279 nových radarov, systém a zároveň by mala vystačiť aj na ich desaťročnú prevádzku.
Cieľom má byť zvýšená bezpečnosť na cestách, analytici sa však obávajú zákerných praktík
V rámci inštitútu objektívnej zodpovednosti prebehne každý rok až 24-tisíc konaní. Toto číslo by sa po zavedení nového systému malo rapídne zvýšiť a očakávaný nárast by sa tak mal dostať až takmer k pol miliónu. Takto zvýšený výber by napokon pre štátnu kasu predstavoval príjem až vo výške 14 miliónov eur ročne.
Zatiaľ čo podľa štúdie Medzinárodného dopravného fóra by tento modernizačný krok mohol znížiť nehodovosť na slovenských cestách o 13 až 70 percent, analytici sa obávajú aj nepríjemných a neprijateľných aspektov, ktoré s touto modernizáciou môžu prísť. Takmer polovica plánovaných zariadení má byť osadená na miestach, kde je nehodovosť priemerná alebo podpriemerná. Naproti tomu bude pokrytých len 71 z 211 nehodových úsekov.
Práve tento krok vytvára priestor pre pochybnosti o tom, či v budúcnosti plánovaný výber pokút neskĺzne k nekalým praktikám. Prevláda strach, že nové radary budú osadené práve v tých úsekoch, kde bola rýchlosť znížená účelovo. „Nebolo to z bezpečnostných dôvodov, ale kvôli tomu, aby vybrali viac pokút. Postupne sa to utriaslo a takéto výpalnícke miesta museli zrušiť, prípadne prispôsobiť na reálnu rýchlosť,“ hovorí odborník na dopravu Jozef Drahovský.
Upozorňuje, že Slovensko by mohlo pokračovať v neblahej histórii iných krajín, kde bol podobný systém už v minulosti zavedený. „Odhadujem, že tu bude podobný vývoj ako v zahraničí a radary sa budú umiestňovať v prvom rade na miesta, kde sa dá dobre zarobiť, a nie tam, kde to je potrebné z hľadiska bezpečnosti,“ dodal. Prízvukuje však, že podobný systém naučil vodičov v zahraničí jazdiť, čím sa zvýšila bezpečnosť na cestách.
Slovenská bezpečnosť na cestách je zatiaľ v plienkach, za priemerom výrazne zaostávame
Portál informuje, že zatiaľ čo v zahraničí je automatizované meranie rýchlosti, či kontrolovanie nehodových úsekov už bežnou praxou, Slovensko v tomto trende výrazne zaostáva. Príklad by sme si mali brať aj od našich susedov, pričom v Česká republika disponuje až 1186 zariadeniami a susedné Rakúsko až 1544 zariadeniami. Slovensko v tejto oblasti aktuálne disponuje len 20 zariadeniami, z čoho väčšinu tvoria bodové radary.
Pokiaľ sa plánovaná modernizácia stane realitou, na slovenských cestách by tak pribudlo už spomínaných 279 radarov, pričom viac ako 200 z nich by malo podľa štúdie ministerstva vnútra slúžiť na meranie rýchlosti, 52 z nich na analýzu prejazdu na červenú a 18 prístrojov by malo napokon slúžiť na dodržiavanie dopravnej značky „STOP“.
