BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR sa v závere štvrtého rokovacieho dňa venovali petícii Za klímu, za budúcnosť. Uznesenie, ktoré vláde odporúča viacero opatrení, zatiaľ neprijali. V diskusii majú pokračovať v utorok (23. 3.), prihlásených je ešte niekoľko rečníkov. Následne majú hlasovať.
Šéf výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Ján Karahuta (Sme rodina) požiadal o podporu uznesenia. Podčiarkol povinnosť chrániť a vážiť si životné prostredie i prírodné zdroje. Hovorí o potrebe rovnováhy pri procesoch na zastavenie klimatickej zmeny. Vladimíra Marcinková (Za ľudí) apelovala na partnerov, aby sa neuspokojili len s týmto znením uznesenia, ale aby našli konsenzus aj na ďalších "zelených" snahách. Tomáš Lehotský (Za ľudí) poznamenal, že na klimatickú krízu sa možno pozerať aj ako na výzvu posunúť krajinu dopredu. Miriam Šuteková (Za ľudí) plénu adresovala odkaz od autorov iniciatívy, ktorí hovoria o dôsledkoch klimatickej zmeny. Žiadajú, aby dal štát dokopy odborníkov a vypracoval plán prípravy na dôsledky zmeny i na dosiahnutie uhlíkovej neutrality.
Iniciatívu ocenil aj Richard Takáč (Smer-SD). Ján Blcháč (nezaradený) podporuje ducha petície. Poznamenal však, že diskusiu k tejto téme nemožno okresať len na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) deklaroval, že vláda bude podporovať opatrenia plynúce z uznesenia. Vyzval parlament, aby sa každoročne pýtal, kam sa posunuli. "Ak nebude z roka na rok vidieť nič, tak nečakajme že v roku 2030 sa náhle otvoria nebesia a u nás bude čistý vzduch," podčiarkol s tým, že na tom treba začať pracovať čo najskôr.
Iniciatíva Klíma ťa potrebuje spustila petíciu Za klímu, za budúcnosť koncom septembra minulého roka. Žiada v nej poslancov, aby vyhlásili klimatickú núdzu s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040. Zároveň chce, aby vláda do konca roka 2021 pripravila záväzný plán, ako neutralitu dosiahnuť. Vládu tiež žiada, aby podporila najvyššie sprísnenie klimatických cieľov EÚ. Klimatickú petíciu podpísalo viac ako 127.000 ľudí. Z rokovacieho poriadku parlamentu vyplýva, že petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100.000 občanov, prerokuje parlament. Poslanci sa zídu opäť v utorok, ostalo im ešte niekoľko neprerokovaných bodov. Z programu schôdze vypustili napríklad uznesenie k výsledku kontroly v súvislosti s dostavbou tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce (EMO34). Zaoberať by sa ním mali až na májovej schôdzi parlamentu.
Do piatkového klimatického štrajku sa zapojilo vyše 50 krajín
Skupiny aktivistov z hnutia Piatky pre budúcnosť organizovali v piatok globálny klimatický štrajk pod heslom "Už žiadne ďalšie prázdne sľuby". Protesty, plánované vo viac ako 50 krajinách, sa konali v čase, keď platia obmedzenia verejných zhromaždení v dôsledku koronavírusovej pandémie. Informovala o tom agentúra DPA. Organizátori klimatického štrajku žiadajú, aby podporovatelia protestovali proti podpore fosílnych palív a proti tomu, čo považujú za neúspešnú politiku v oblasti klímy. Požadujú tiež vytvorenie "ročných záväzných uhlíkových rozpočtov založených na najlepších dostupných vedách".
Na fotografiách zverejnených na sociálnych sieťach je vidieť, ako sa do protestných akcií zapojili mladí ľudia z viacerých krajín vrátane Austrálie, Bangladéša, Japonska, Kene, Malajzie a Srí Lanky. Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, ktorá inšpirovala ľudí po celom svete k vlne protestov vyzývaním na rázne kroky v oblasti klimatickej zmeny, retvítla tieto fotografie na svoj účet na Twitteri. "Školský štrajk 135. týždeň. Dnes je globálny štrajk!," napísala táto 18-ročná Švédka s požiadavkou, aby sa ľudia vyhýbali veľkým demonštráciám.
Nemecký Inštitút Alfreda Wegenera (AWI) zverejnil na podporu klimatického protestu fotografie výskumníkov z nemecko-francúzskej výskumnej stanice AWIPEV na Špicbergoch, z výskumnej lode Polarstern, ktorá pôsobí v Arktíde, a z výskumnej stanice Neumayer v Antarktíde. V súlade s obmedzeniami súvisiacimi s pandémiou sa v Nemecku podľa organizátorov bude konať zhruba 210 zhromaždení. Celosvetové študentské demonštrácie a štrajky za ochranu klímy sa konajú pod heslom Fridays for Future (Piatky pre budúcnosť) od roku 2018. Ich pravidelné konanie v mnohých krajinách sveta však ochromila súčasná pandémia nového typu koronavírusu a presunuli sa skôr do on-line prostredia.
